Naša myseľ „vidí“ veci také, aké sú. Tým, že sme boli v detstve formovaní manipulačnými poverami a vzorcami správania, ktoré od nás chceli napĺňať očakávania ostatných, tak si vytvárame skreslenia. Snažíme sa interpretovať všetko, čo vnímame, čo počujeme a čo vidíme. Každý z nás má svoje malé ego (alebo aj veľké), ktoré berie všetko osobne. Dotýkajú sa nás aj veci, ktoré by sme mohli ponechať bez reakcie, lebo sú skôr o tých druhých, než o nás. A toto sa potrebujeme učiť – „nenaskakovať“ na emócie tých druhých. Potom vieme reagovať primerane. Keď si však nedoprajeme dostatok času, aby sme si uvedomili, čo sa vlastne deje, tak nemáme pod kontrolou našu odozvu.
Pozri aj: Babička bylinkárka radí: Tieto júnové bylinky si určite nazbieraj!
Najprv myslite, potom konajte!
Sme slobodní v tom, ako nereagovať okamžite, môžeme povedať, že premýšľame nad tým, čo druhá strana povedala. A potom si vybrať buď zvyčajnú reakciu, ale inú, novú, trúfalú v tom, že povieme: „Ďakujem, mám ťa rada a mám rada aj seba a toto potrebujem teraz pre seba urobiť.“
Pri skúšaní odvážnych reakcií, teda takých, na ktoré nie sú ľudia okolo vás zvyknutí zistíte, že môžete aj viac riskovať a robiť nové rozhodnutia. Keď nepovedú k tomu, čo chcete, opäť ich zmeníte, a tak to môžete robiť dovtedy, než dosiahnete to, čo chcete. A možno s väčšou ľahkosťou, lebo ubudne z nátlaku na seba aj na iných.
Zaujme ťa: Máš rada pistácie? Povieme ti, čo všetko by si o nich mala vedieť
