Nevidíme ich, no prijímame ich každý deň v strave, prípadne prostredníctvom výživových doplnkov. Minerály sú pre procesy v organizme kľúčové a ich nedostatok spôsobuje zdravotné problémy a ťažkosti. Aby ste sa tomu vyhli, mali by ste minerály priebežne dopĺňať.
Nedostatok draslíka v tele tiež nie je práve ideálny stav. Prečítajte si o funkciách tohto minerálu a o následkoch v prípade, že vám chýba.
Význam draslíka pre ľudské telo
Aj keď by sa taký minerál ako draslík mohol zdať dosť nepodstatný, je to veľký omyl. Draslík ovplyvňuje mnohé procesy v tele a správne fungovanie orgánov. Stará sa o to, aby správne fungovali svaly, najmä ich sťahovanie, ale aj nervové funkcie či regulácia ideálneho množstva tekutín v tele.
Výskumy ukázali, že väčšina ľudí trpí nedostatkom draslíka v tele, za čo môže jedálniček ochudobnený o čerstvé ovocie, zeleninu, orechy a strukoviny a naopak jedálniček plný fast foodov.
Funkcie draslíka v ľudskom tele
Reguluje rovnováhu tekutín – pomáha udržiavať optimálne množstvo vody v bunkách aj mimo nich.
Podporuje správnu činnosť svalov – najmä sťahovanie svalových vlákien vrátane srdcového svalu.
Udržiava zdravý krvný tlak – pôsobí ako protiváha sodíka a prispieva k zníženiu vysokého tlaku.
Zabezpečuje správnu funkciu nervového systému – prenáša nervové impulzy medzi bunkami.
Podporuje zdravie kostí – spolu s vápnikom a horčíkom sa podieľa na prevencii rednutia kostí.
Pomáha pri metabolizme sacharidov – ovplyvňuje premenu glukózy na energiu.
Znižuje riziko obličkových kameňov – reguláciou pH moču a znižovaním vylučovania vápnika.
Príznaky nedostatku draslíka (hypokaliémie)
Normálna hladina draslíka v tele sa pohybuje niekde v rozmedzí 3,6 až 5,2 milimólov na liter. Mierne znížené hodnoty draslíka v krvi, ktoré sú navyše len krátkodobé, sa nemusia nijako prejaviť. Dlhodobo znížené hodnoty draslíka, známe sú aj pod názvom hypokaliémia, však môžu spôsobiť nasledujúce ťažkosti:
- únava a celková slabosť;
- svalové kontrakcie a bolestivé kŕče, ktoré môžu viesť až k rozkladu svalového tkaniva;
- tráviace ťažkosti, ktoré môžu viesť k zápche a až k celkovej paralýze, respektívne nepriechodnosti čriev;
- búšenie srdca vedúce až k zlyhaniu srdca;
- brnenie v končatinách, prípadne necitlivosť;
- problémy s dýchaním;
- zmeny nálad.
Riziká vážneho nedostatku draslíka
Ak hladina draslíka dlhodobo klesá pod hodnotu 2,5 až 2,2 milimólu na liter krvi, hrozia problémy so smrteľnými následkami, ako napríklad: nepriechodnosť čriev, rozklad svalových tkanív, zlyhanie srdca, zlyhanie dýchania či paralýza tela.
Takýto vážny nedostatok draslíka, označovaný aj ako ťažká hypokaliémia, si často vyžaduje okamžitý lekársky zásah, najmä ak sa objavia neurologické či kardiovaskulárne symptómy. V nemocničnom prostredí sa draslík podáva intravenózne pod prísnym dohľadom.
Riziko komplikácií výrazne stúpa u starších osôb, pacientov s chronickými ochoreniami alebo u tých, ktorí užívajú diuretiká (močopudné lieky), čo môže viesť k ďalšiemu zníženiu hladiny tohto minerálu. Prevencia a včasné rozpoznanie príznakov sú preto kľúčové.
Potraviny bohaté na draslík
Ak chcete podporiť zdravie srdca, svalov a nervovej sústavy, mali by ste pravidelne zaraďovať do jedálnička potraviny bohaté na draslík. Tento minerál nájdeme najmä v čerstvých a prirodzene upravených potravinách rastlinného aj živočíšneho pôvodu. Výhodou je, že mnohé z nich sú zároveň výživné a ľahko dostupné.
Potraviny s vysokým obsahom draslíka:
Banány – klasický zdroj draslíka, ideálny ako desiata alebo pred tréningom.
Zemiaky – najmä pečené so šupkou, obsahujú výrazné množstvo draslíka.
Avokádo – nielen zdravé tuky, ale aj výborný prísun minerálov.
Fazuľa a šošovica – výživné strukoviny s vysokým obsahom draslíka i vlákniny.
Listová zelenina – ako špenát, mangold či rukola.
Ryby – napríklad losos, treska alebo tuniak.
Sušené ovocie – napríklad marhule, figy alebo slivky.
Orechy a semená – najmä mandle, pistácie a slnečnicové semienka.
Koľko draslíka denne potrebujeme?
Odporúčaný denný príjem draslíka sa líši v závislosti od veku, zdravotného stavu a celkového životného štýlu. Pre dospelého človeka sa uvádza priemerná denná dávka okolo 3 500 až 4 700 mg draslíka. Potreba sa môže zvýšiť pri intenzívnom športe, vysokých stratách tekutín (napr. pri hnačke alebo nadmernom potení) či pri špecifických diétach.
Kto je ohrozený nedostatkom draslíka?
Nedostatok draslíka, známy aj ako hypokaliémia, hrozí najmä ľuďom so zníženým príjmom čerstvých potravín a zvýšenými stratami tekutín. Ohrozené skupiny sú:
osoby trpiace častými hnačkami alebo vracaním,
športovci, ktorí sa nadmerne potia a neprijímajú dostatok minerálov späť,
ľudia užívajúci diuretiká alebo preháňadlá,
osoby s poruchami príjmu potravy (napr. anorexia, bulímia),
starší ľudia, ktorí môžu mať znížený príjem aj vstrebávanie živín.
Môže byť aj nadbytok draslíka nebezpečný?
Áno, aj príliš veľa draslíka môže byť rizikové – tento stav sa nazýva hyperkaliémia. Môže nastať napríklad pri ochoreniach obličiek, ktoré nedokážu účinne vylúčiť nadbytok draslíka z tela, alebo pri užívaní niektorých liekov (napr. šetriacich draslík). Vysoké hladiny draslíka môžu viesť k poruchám srdcového rytmu, svalovej slabosti, a v ťažkých prípadoch aj k život ohrozujúcim komplikáciám.
Príznaky nadbytku draslíka:
nepravidelný alebo pomalý pulz,
slabosť svalov,
brnenie alebo necitlivosť v končatinách,
únava, nevoľnosť.
Draslík je nenahraditeľným minerálom, ktorý ovplyvňuje mnohé životne dôležité funkcie – od činnosti srdca po trávenie a nervový systém. Dbajte na jeho pravidelný príjem, a to najmä prostredníctvom prirodzenej stravy. Ak máte podozrenie na jeho nedostatok alebo užívate lieky ovplyvňujúce elektrolytovú rovnováhu, poraďte sa so svojím lekárom.
Aktualizovaný článok: 25.05.2025
