Glutaman sodný: Prečo dať ruky preč od tohto jedu?

MSG (monosodium glutamate), E621, či rastlinný alebo bielkovinový hydrolyzát. Pod všetkými týmito názvami sa skrýva starý známy glutaman sodný. Hovorí sa, že jeho história siaha do dávnej Číny a Japonska, kedy ho kuchári využívali na ochucovanie jedál použitím riasy Laminaria japonica, ktorá obsahovala veľké množstvo prírodnej formy glutamanu. 

Dlhé roky ostalo toto korenie vo svojej vlasti. Až niekedy v 20. storočí počas 2. svetovej vojny sa dostalo do sveta. Tesne potom nastal veľký boom a začala sa vyrábať náhrada prírodnej formy glutamanu sodného, ktorý dokázal, a stále dokáže, oklamať jazyky ľudí pri požívaní nekvalitného jedla s pomerne príjemnou mäsovou príchuťou.

Prečítaj si horoskop na dnes

Umami – piata chuť

Okrem kyslej, horkej, sladkej a slanej chute, existuje ešte piata, tzv. glutamátová chuť - umami. Zdrojom umami je práve glutaman sodný, ktorý po dotyku s receptormi nachádzajúcimi sa na jazyku vytvorí spomínanú chuť pripomínajúcu mäso.

Glutaman sa bežne vyskytuje v mozgu či vo svaloch. Taktiež aj v potravinách, ako parmezán, paradajky, hríby, mäso a ďalšie. Táto forma je však čisto prírodná a nie je nijako nebezpečná.

Na druhej strane sa však chemicky vytvorený glutaman sodný nachádza v instantných polievkach, koreninových zmesiach, fast foodoch, dressingoch, čipsoch atď.

Alergia na kakao: Čo všetko môže človeku spôsobiť čokoláda?

Alergia na kakao je vzácna, no človeka môže poriadne potrápiť. Okrem zdravotných ťažkostí prináša aj obmedzenia v strave. Prečítajte si o nej všetko dôležité!

Účinky MSG

Jeho najzásadnejší účinok je poškodzovanie, ba až dokonca usmrcovanie nervových buniek. Po ich usmrtení, začne naše telo vyžadovať vyšší prísun energie. Môžu prísť na rad bolesti hlavy, búšenie srdca, závraty, vyrážky ale aj chuť na sladké, ako náhrada rýchleho zdroja energie.

S týmto procesom sú ďalej spojené z dlhodobého hľadiska Alzheimerova či Parkinsonova choroba, depresie a obezita. Zo štúdie skúšanej na potkanoch sa zistilo, že potkany, ktoré dostávali do stravy dávky umelo vytvoreného glutamanu sodného, priberali na váhe viac, ako tie, ktoré ho nedostávali. Išlo o to, že skúmané potkany sa stávali rezistentné na leptín. 

Leptín je hormón, ktorý hlási telu, že je najedené. Ak máte príliš vysokú rezistenciu na tento hormón, vaše telo nedokáže rozpoznať, že už má dosť, a preto ste stále hladní. U ľudí sa rezistencia na leptín považuje za predzvesť inzulínovej rezistencie a následnej cukrovky.

MSG a deti

U detí je téma glutamanu citlivejšia najmä z hľadiska formovania chutí. Zvýrazňovače chuti môžu podporovať preferenciu výrazných, slaných a intenzívnych jedál, čo znižuje záujem o prirodzene ochutené potraviny, ako je zelenina či jednoduché domáce jedlá.

Nejde pritom o okamžité zdravotné riziko, ale o dlhodobý vplyv na stravovacie návyky. Deti, ktoré si zvyknú na silnú chuť priemyselne spracovaných potravín, môžu v dospelosti vyhľadávať podobné produkty častejšie, čo sa môže odraziť na kvalite ich jedálnička.

Koľko je vlastne problém?

Glutaman sodný sám o sebe nie je toxickou látkou, ktorá by pri bežnej konzumácii automaticky spôsobovala zdravotné problémy. V Európskej únii je povolený a považovaný za bezpečný pri dodržaní stanovených limitov. Problém zvyčajne nevzniká pri občasnom kontakte, ale pri častej konzumácii potravín, ktoré ho obsahujú vo väčšom množstve.

Rizikom je najmä to, že MSG sa nachádza predovšetkým v ultra-spracovaných potravinách, ktoré majú nízku výživovú hodnotu. Ak sa takéto jedlá objavujú v jedálničku pravidelne, nejde už len o glutaman, ale o celkovú kvalitu stravy, ktorá môže dlhodobo ovplyvniť metabolizmus, chuťové preferencie aj hmotnosť.

Už viac nevyhadzuj škrupiny z vajec! Pozri, ako ti pomôžu.

Ak ste sa doposiaľ nezamýšľali nad ďalším využitím škrupín, tak je najvyšší čas to napraviť. Prečo? Pretože v článku sa dozviete, ako využiť škrupiny z vajec.

Je vôbec možné vyhnúť sa mu?

Verte alebo nie, vyhnúť sa glutamanu alebo iným škodlivým látkam v potravinách je na Slovensku ťažšie, ako by sme si mohli myslieť. Po prvé, v potravinách sa MSG vyskytuje pod rôznymi názvami.

A druhý dôvod je, že výrobcovia môžu u nás dať do svojho produktu prakticky čokoľvek povolené v množstve menej ako 0,5 gramu na porciu a následne uviesť, že výrobok je bez danej prísady. Napríklad, ak váš obľúbený balík krekrov váži 100 gramov, potom môže výrobca doň s čistým svedomím dať 5 g glutamanu ak uvedie, že jedna porcia výrobku váži 10 g. 

Takýto výrobok by mohol mať na obale označenie: „Bez glutamanu sodného.” Je to síce prestrelený príklad, ale takto to u nás funguje.

MSG nie je jediný problém

Zamerať sa výlučne na glutaman sodný ako hlavného vinníka zdravotných ťažkostí by bolo zjednodušením. Väčšina potravín, ktoré ho obsahujú, má zároveň vysoký podiel soli, cukru a nekvalitných tukov. Práve táto kombinácia predstavuje pre organizmus najväčšiu záťaž.

Zdravotné riziká sa zvyčajne nespájajú s jednou látkou, ale s celkovým spôsobom stravovania. Ak je jedálniček pestrý, založený na základných surovinách a len občas doplnený o priemyselne spracované potraviny, samotný glutaman nepredstavuje zásadný problém. Kľúčom je rovnováha, nie absolútne zákazy.

Na záver už len veľa trpezlivosti pri čítaní etikiet a následnom výbere potravín, ktoré vás dovedú k pevnému zdraviu.

Aktualizovaný článok: 01.01.2026