Inzulín predstavuje jeden z dôležitých hormónov ľudského tela. Produkujú ho špecializované bunky takzvaných Langerhansových ostrovčekoch, ktoré sú súčasťou podžalúdkovej žľazy. Hlavnou funkciou tohto hormónu je regulácia hladiny cukru v krvi. Inzulín totiž pomáha prenikaniu glukózy do vnútra buniek, čím jej hladinu v krvi znižuje. Tento proces však nemusí vždy fungovať správne. V tele môže nastať napríklad problém s nedostatkom inzulínu alebo jeho nedostatočnou funkciou.
To vedie, k zvýšeniu glykémie (hladiny cukru v krvi), čo z dlhodobého hľadiska zvyšuje riziko rozvoja viacerých zdravotných problémov. V súvislosti s inzulínom sa pritom často skloňuje nielen slovo cukrovka, ale aj takzvaná inzulínová rezistencia. O čo ide? Má nejaké príznaky? Je možné ju liečiť?
Čo je inzulínová rezistencia?
Pod pojmom inzulínová rezistencia, skratka IR, rozumieme patologický stav, pri ktorom periférne tkanivá dostatočne nereagujú na inzulín. Inzulín je v tomto prípade v tele človeka produkovaný v dostatočnej miere, no jeho účinok je, takpovediac, oslabený. Pre inzulínovú rezistenciu je typické, že citlivosť cieľových buniek na inzulín sa postupne zhoršuje, teda sa stávajú rezistentnými.
Keďže dané bunky nereagujú na inzulín správne, proces regulácie hladiny cukru v krvi je narušený. Aby bunky dokázali absorbovať a využiť potrebné množstvo glukózy pre svoju funkciu a aby bola hladina cukru v krvi v norme, pankreas produkuje a vyplavuje stále väčšie množstvo inzulínu. Pankreas však časom nezvláda túto funkciu dostatočne napĺňať, čo z dôvodu následného nedostatku inzulínu vedie k zvyšovaniu glykémie.
Ak nedôjde k náprave, inzulínová rezistencia postupne vedie k prediabetickému stavu (prediabetes) a neskôr aj k cukrovke 2. typu. IR však zvyšuje riziko mnohých ďalších zdravotných problémov (vrátane ischemickej choroby srdca), preto tento stav neradno ignorovať. Nejde pritom o zriedkavý zdravotný problém, práve naopak. V súčasnosti sa týka čoraz väčšieho percenta populácie.
Odporúčame: Systémový lupus erythematosus postihuje viaceré orgány. Čo ho spôsobuje?
Prečo dochádza k rozvoju inzulínovej rezistencie?
Z akých dôvodov vôbec dochádza k tomu, že cieľové bunky strácajú citlivosť na účinok inzulínu a, takpovediac, ho ignorujú? Presné príčiny inzulínovej rezistencie nie sú známe. Hovorí sa však o viacerých rizikových faktoroch, ktoré môžu v rozvoji IR zohrávať určitú menšiu alebo väčšiu rolu. Z hľadiska rizikových faktorov môžeme rozoznávať primárne a sekundárne príčiny inzulínovej rezistencie.
Primárne príčiny IR sú skôr zriedkavé a zahŕňajú hlavne genetickú predispozíciu. Rolu v rozvoji inzulínovej rezistencie môže zohrávať napríklad abnormálna molekula inzulínu, mutácia v géne pre inzulínový receptor a mnohé ďalšie dedičné faktory. Možno predpokladať, že zvýšené riziko rozvoja IR majú osoby, ktoré majú v rodinnej anamnéze výskyt cukrovky 2. typu.
Sekundárne príčiny IR sa týkajú hlavne rôznych faktorov súvisiacich so spôsobom životného štýlu človeka, ale aj jeho zdravotným stavom. V tomto smere riziko vzniku inzulínovej rezistencie zvyšuje:
-
nevhodné zloženie stravy (napr. vysoký príjem živočíšnych tukov, nedostatok vlákniny, nadmerná konzumácia fruktózy, vysoký príjem kalórií),
- nadváha a obezita (hlavne brušný typ),
- nedostatok pohybu a sedavý spôsob života,
- fajčenie,
- stres,
- užívanie niektorých liekov (napr. steroidy, niektoré hormonálne lieky, antipsychotiká a iné),
- dlhodobé zápaly v tele,
- niektoré hormonálne ochorenia (hypotyreóza, syndróm polycystických vaječníkov a iné),
- spánkové apnoe,
- tehotenstvo,
- iné poruchy metabolizmu.
Aké má inzulínová rezistencia príznaky?
Inzulínovú rezistenciu nesprevádza len postupne zvyšujúca sa hladina cukru v krvi, ale aj dlhý rad rôznorodých príznakov. Inzulínová rezistencia predstavuje akýsi predstupeň cukrovky 2. typu, pričom jej príznaky sa môžu objavovať dlhé roky pred priamym vznikom diabetu. Symptómy bývajú často nešpecifické, preto sa málokedy včas spájajú s problémom s inzulínom.
Na IR môžu poukazovať nasledujúce príznaky:
-
zvýšenie množstva tuku v oblasti okolo pása,
- neschopnosť schudnúť,
- zvýšená únavnosť,
- intolerancia väčšej námahy,
- zhoršená regenerácia po športovom výkone,
- stále pocity hladu,
- letargia,
- problémy s koncentráciou,
- problémy so spánkom,
- náladovosť,
- depresie,
- tmavé škvrny na koži,
- akné,
- časté bolesti hlavy,
- vypadávanie vlasov,
- u žien menštruačné poruchy.
Odporúčame: Pečeňová diéta – prejedaniu je koniec! Takto dáš pečeň do poriadku!
Diagnostika inzulínovej rezistencie
V prípade, že lekár vysloví podozrenie na inzulínovú rezistenciu, spravidla nariadi niekoľko testov. Potrebné je vyšetriť hladiny glukózy a inzulínu nalačno. Za normálnych okolností by mala byť glykémia nalačno v rozmedzí od 3,5 do 5,6 mmol/l, po jedle by nemala presiahnuť hranicu 7,8 mmol/l. Pri IR nemusí byť glykémia zvýšená, ale spravidla je zvýšená hladina inzulínu.
Taktiež sa obvykle prevádza takzvaný záťažový glukózový test. V tomto prípade sa odmerajú východiskové hodnoty, a to hladina cukru v krvi aj hladina inzulínu. Následne pacient skonzumuje glukózu rozpustenú vo vode, pričom po určitom čase (napr. jednej alebo dvoch hodinách) sa znova premerajú hodnoty. Tento test dokáže lekárovi ukázať, ako organizmus reaguje na cukor a aký je pomer uvoľňovania inzulínu. Podľa potreby nariadi lekár i ďalšie vyšetrenia.
Je možné inzulínovú rezistenciu vyliečiť?
Inzulínovú rezistenciu neradno ignorovať, keďže časom môže viesť k závažným ochoreniam. Chápať by sme ju mali ako varovný signál, ktorý hovorí o tom, že je treba niečo robiť pre svoje zdravie. Na rozdiel od cukrovky 2. typu je IR vyliečiteľná. Patologický stav nízkej citlivosti na inzulín sa dá zvrátiť, a to predovšetkým úpravou životného štýlu.
Liečba v prvom rade zahŕňa úpravu jedálnička. Priaznivý vplyv má zníženie podielu uhľohydrátov a tukov v strave, vyhýbanie sa rafinovaným cukrom i bielej múke, ako aj zvýšenie podielu čerstvej zeleniny v strave. K zdravej strave by sa mal pridať pravidelný pohyb. Odporúča sa aspoň tridsaťminútová pohybová aktivita 3 až 4 razy týždenne. Podľa potreby je vítaným krokom i redukcia váhy. Niekedy lekár nariaďuje aj liekovú terapiu. Podávajú sa liečivá s priaznivým účinkom na citlivosť na inzulín a hladinu cukru v krvi.
Odporúčame: Zvýšená hladina kyseliny močovej – aké škody môže v tele napáchať?
