Zovšadiaľ počujeme, že vláknina je pre naše telo veľmi dôležitá. Nájdeme ju v ovocí, zelenine či strukovinách, ktoré by sa mali v našom jedálničku objavovať pravidelne. Čo to však vláknina v skutočnosti je a prečo ju potrebujeme? To sa dozviete v nasledujúcom článku. Rovnako vám povieme, aké typy vlákniny poznáme a čo môže spôsobiť jej nedostatok v tele.
Čo je to vláknina?
Vláknina je prirodzená zložka rastlinnej potravy a je neoddeliteľnou súčasťou našej stravy. Ide o zmes nestráviteľných sacharidov, medzi ktoré môžeme zaradiť napríklad celulózu, lignín či pektíny. Tieto zložky vlákniny sú v rozličných zdrojoch zastúpené v inom pomere. Náš tráviaci systém nedokáže vlákninu štiepiť a cez žalúdok, tenké a hrubé črevo v podstate prechádza v takmer neporušenom stave. Nakoniec je z tela vylúčená. To však neznamená, že ju naše telo nepotrebuje. Práve naopak, podieľa sa na správnom fungovaní organizmu.
Vlákninu môžeme rozdeliť na rozpustnú a nerozpustnú. Rozpustná vláknina na seba dokáže viazať veľké množstvo vody, v tele napučí a fermentuje. Tá nerozpustná, alebo inak aj hrubá vláknina, síce vodu absorbuje, ale nenapučí z nej. Oba typy majú svoj význam a pre organizmus sú dôležité. Vlákninu môžeme nájsť v niektorých druhoch ovocia a zeleniny, strukovinách či celozrnných výrobkoch. Touto zmesou nestráviteľných sacharidov však môžu byť umelo obohacované aj rôzne iné potraviny.
Odporúčame: Tretia doba pôrodná: Aké výzvy so sebou prináša?
Prečo ju potrebujeme?
Vláknina napomáha regulovať proces trávenia a zabezpečuje pravidelné vyprázdňovanie. Predstavuje prevenciu pred vznikom zápchy i hemoroidov a je pomocníkom pri udržiavaní primeranej telesnej hmotnosti. Dostatočný príjem vlákniny pôsobí preventívne proti nádorovým ochoreniam hrubého čreva a konečníka. Ďalej má vplyv na znižovanie hladiny cholesterolu v krvi, a to konkrétne zložka, zvaná pektín. Tým sa znižuje aj riziko vzniku srdcovocievnych ochorení. Vláknina napomáha udržiavať stabilnejšiu hladinu cukru v krvi.
Vďaka nej sú z tela odstraňované aj niektoré škodliviny. Rovnako sa znižuje prekyslenie organizmu, čo je nebezpečný stav. Takéto vnútorné prostredie tela je totiž pôvodcom mnohých ochorení. Rozpustná vláknina z veľkej časti predstavuje živiny pre dôležité črevné baktérie. Taktiež priaznivo vplýva na metabolizmus cukrov. Nerozpustná vláknina zase skracuje dobu, počas ktorej zostáva potrava v črevách. Pri konzumácii potravín s obsahom vlákniny sa reguluje pocit sýtosti. Jedinec tak nepociťuje hlad dlhšiu dobu.
Takto rozpoznáš jej nedostatok!
Dlhodobý nedostatok vlákniny sa odrazí na zdravotnom stave človeka. V prvom rade to môže viesť k vzniku črevných ťažkostí a zhoršeniu trávenia. S tým súvisí i častý výskyt zápchy. Ak vás trápi nepravidelné vyprázdňovanie, možno vám chýba práve vláknina. Jej deficit je v mnohých prípadoch príčinou problémov s váhou. Známkou nepostačujúceho príjmu vlákniny je i zvýšený cholesterol v krvi. Na jej nedostatok vás tiež upozorní častý hlad. Ak ste po skonzumovaní potravy hladný za menej ako 45 minút, mali by ste jej príjem značne zvýšiť.
I keď je vláknina pre telo nevyhnutná, platí, že všetkého veľa škodí. V priemere by sme jej mali prijať od 25 do 40 gramov denne. Pri príjme nad 60 gramov sa už môžu objaviť vedľajšie účinky. Nadmerná konzumácia vlákniny u mnohých vedie k nadúvaniu alebo hnačke. Objaviť sa môžu i bolestivé kŕče v bruchu. Taktiež hrozí sťaženie vstrebávania niektorých minerálnych látok, najmä vápnika, železa či horčíka. Ak potrebujete zvýšiť príjem vlákniny, robte to postupne a najmä s mierou. Telo si totiž musí zvyknúť.
Pozri aj: Ženské vynálezkyne, ktoré nám uľahčili život. Pozri, ako!
