Raynaudov syndróm: Ako sa prejavuje fenomén studených nôh a rúk?

Mnohé osoby z času na čas potrápia studené ruky alebo nohy, no nie vždy je príčinou chladné prostredie. Neraz ide totiž o príznak i vážnejších ochorení. Studené nohy a ruky sú často známkou zhoršeného prekrvenia koncových častí tela, respektíve poukazujú na problém s krvným obehom. Studené končatiny sa môžu častejšie objavovať napríklad aj u ľudí s anémiou alebo cukrovkou. Príčin je omnoho viac. Jednou z nich môže byť aj takzvaný Raynaudov syndróm, respektíve Raynaudova choroba. Už ste počuli o tejto diagnóze? 

Raynaudov syndróm je tiež označovaný ako Raynaudov fenomén či fenomén studených rúk a nôh. Ide o cievne ochorenie sprevádzané záchvatovým a prechodným nedokrvením koncových častí tela, najmä rúk a nôh, a to v dôsledku stiahnutia krvných ciev v postihnutej oblasti. Toto ochorenie patrí medzi najčastejšie vazoneurózy, čo sú funkčné poruchy arteriálneho prekrvenia kože a podkožného tkaniva. Toto ochorenie prvýkrát charakterizoval francúzsky lekár Maurice Auguste Gabriel Raynaud v 60. rokoch 19. storočia. Stretnúť sa môžeme s delením syndrómu na primárny a sekundárny Raynaudov syndróm. 

• Primárny Raynaudov syndróm predstavuje samostatné ochorenie, ktoré sa zvyčajne označuje ako Raynaudova choroba. 
• Sekundárny Raynaudov syndróm vzniká v dôsledku iného primárneho ochorenia, teda vzniknutý syndróm je iba prejavom iného zdravotného problému. 

Odporúčame: Čo je trombóza? Spoznaj hlavné rizikové faktory i prejavy ochorenia!

V prípade Raynaudovho syndrómu, ako aj Raynaudovej choroby, je pozorovaných niekoľko charakteristických príznakov, ktoré sa zvyknú pravidelne opakovať vo forme náhle nastupujúcich záchvatov, ktoré môžu trvať rozlične dlhú dobu, spravidla aj niekoľko desiatok minút. Tieto záchvaty sa môžu objavovať v dôsledku pôsobenia rôznych vyvolávajúcich činiteľov, ako je nadmerný chlad, stres aj emocionálne rozrušenie, niekedy však aj spontánne bez zjavného spúšťača. 

Vzniknuté prejavy Raynaudovho syndrómu sú pritom hlavne následkom stiahnutia krvných ciev v okrajových častiach tela a následnej poruchy prekrvenia. V dôsledku zúženia ciev dochádza k náhlej zmene farby, respektíve k zblednutiu postihnutých častí tela. Tieto prejavy bývajú najčastejšie pozorované na prstoch rúk, menej často aj na prstoch nôh. U pacienta s týmto syndrómom je tak možné pri prepuknutí záchvatu najskôr sledovať veľmi bledé prsty (jeden alebo viac). V druhej fáze záchvatu spravidla dochádza k zmodraniu postihnutej časti a pred koncom ešte k sčervenaniu.

Okrem zmeny farby prstov môžu Raynaudov syndróm sprevádzať i ďalšie ťažkosti:

• studené končatiny (postihnutá časť je výrazne chladná),

• mravčenie alebo tŕpnutie v zasiahnutej časti,
• pocit pichania ihiel,
• bolestivosť z nedokrvenia tkaniva,
• zhoršenie citlivosti v postihnutej oblasti.

Príčiny Raynaudovho syndrómu závisia od formy ochorenia, teda od toho, či ide o Raynaudovu chorobu alebo sekundárny Raynaudov syndróm. Príčiny Raynaudovej choroby, čiže primárneho syndrómu, nie sú známe. Toto ochorenie sa objavuje ako samostatná choroba, a to oveľa častejšie u ženského pohlavia. Ochorenie najčastejšie vzniká po puberte alebo u mladých žien, jeho prejavy zvyknú ustupovať po menopauze. Predpokladá sa, že rozvoj Raynaudovej choroby môže súvisieť s hormónmi aj genetickou predispozíciou.

Sekundárny Raynaudov syndróm je menej častý, no obvykle sprevádzaný závažnejšími príznakmi. Príčiny sekundárneho Raynaudovho syndrómu naopak známe sú, keďže táto forma ochorenia je spravidla prejavom iného závažného primárneho ochorenia.

Sekundárny Raynaudov syndróm môže sprevádzať nasledujúce ochorenia:

• ochorenia ciev – napr. zápaly ciev, Burgerova choroba, 

• endokrinologické ochorenia – napr. hypotyreóza alebo iné problémy so štítnou žľazou,
• reumatoidná artritída,
• sklerodermia,
• Sjögrenov syndróm,
• niektoré ochorenia krvi,
• niektoré onkologické ochorenia.

V niektorých prípadoch môže byť Raynaudov syndróm následkom poškodenia ciev v danej oblasti, napríklad v dôsledku pôsobenia chemikálií, ťažkých kovov, liekov (napr. i chemoterapie), chronického preťažovania či úrazu. Môže ísť tiež, takpovediac, aj o chorobu z povolania spôsobenú dlhodobým používaním pracovných nástrojov, ktoré spôsobujú vibrácie alebo otrasy narušujúce cievne steny (napr. zbíjačka).

Odporúčame: Adenóm hypofýzy: Ako sa môže prejavovať nádor na podmozgovej žľaze?

Prejavy Raynaudovho syndrómu, teda záchvatové blednutie prstov na rukách a nohách, neradno podceňovať. Hoci primárny syndróm spravidla nie je sprevádzaný komplikáciami a jednotlivé záchvaty zakrátko odznievajú, pri sekundárnom Raynaudovom syndróme hrozí riziko rozvoja vážnejších problémov. Ak totižto dôjde k dlhšie trvajúcej poruche prekrvenia, výsledkom môže byť poškodenie kože a vznik kožných defektov, v najzávažnejších prípadoch môže dôjsť až k odumretiu nedokrvenej časti. 

Pri diagnostike musí lekár najskôr vylúčiť iné možné príčiny zdravotných problémov pacienta, taktiež je potrebné odlíšiť primárny Raynaudov syndróm (Raynaudovu chorobu) od sekundárneho Raynaudovho syndrómu. Okrem odobratia anamnézy pacienta sa uplatňujú viaceré vyšetrenia, napríklad kapilaroskopia na zhodnotenie stavu drobných krvných vlásočníc, laboratórne vyšetrenie krvi či ultrasonografické vyšetrenie. 

Metódy liečby primárnej Raynaudovej choroby a sekundárneho Raynaudovho syndrómu sa obvykle líšia. Pri sekundárnom Raynaudovom syndróme je pre zlepšenie zdravotného stavu nevyhnutné liečiť primárnu príčinu, teda ochorenie, ktoré je príčinou problémov s nedokrvením koncových častí tela. Pri Raynaudovej chorobe (primárny Raynaudov syndróm) sa uplatňuje farmakologická aj nefarmakologická liečba. Farmakologická liečba býva spravidla potrebná pri vážnejších stavoch. Pacientovi sa môžu podávať viaceré medikamenty, napríklad lieky na zlepšenie prekrvenia (blokátory kalciových kanálov).

Vo väčšine prípadov je postačujúca nefarmakologická liečba, ktorá zahŕňa viaceré režimové opatrenia. Tie môžu pacientovi pomôcť hlavne predchádzať problémom s nedokrvením koncových častí tela, a teda prechádzať záchvatom sprevádzaným blednutím prstov. Režimové opatrenia spravidla zahŕňajú:

• ochranu pred chladom (napr. pomocou rukavíc),
• vyhýbanie sa prudkým zmenám teplôt,
• elimináciu fajčenia,
• elimináciu stresu,
• v prípade potreby vyradenie kávy,
• vyvážené stravovanie,
• zníženie množstva skonzumovaného alkoholu,
• dostatok primeraného pohybu.

Odporúčame: Čo je vírus? Ktoré ochorenia vírusy spôsobujú a ako sa ochrániť?