Nedostatok spánku sa v krátkodobom horizonte prejavuje nedostatkom energie počas dňa a nadmernou únavou. S tým sa spája pokles fyzického výkonu. U niektorých sa môžu objavovať bolesti hlavy, nevoľnosť, závraty, problémy so sústredením, zlou náladou a podobne. Z dlhodobého hľadiska sa opakovaný deficit spánku spája s ešte závažnejšími komplikáciami. Organizmus pri nedostatku spánku starne rýchlejšie, čo sa môže prejaviť napríklad zvonka na pokožke.
Spánková deprivácia negatívne ovplyvňuje dýchanie, srdce, mozog, proces trávenia, kognitívne procesy, ako aj emocionálnu stabilitu jedinca. Dôležitosť spánku skrátka nemožno spochybňovať. Často však o ňom počúvame rôzne informácie, ktoré nie sú tak celkom pravdivé. Pozrite sa spolu s nami na niekoľko častých mýtov, ktoré sa spájajú so spánkom.
Mýtus č. 1: Potrebujeme 8 hodín spánku denne
Často sa v prvom rade stretávame s názorom, že človek by mal spať približne 8 hodín. To je, samozrejme, myslené pre dospelú osobu, keďže deti potrebujú spať dlhšie. Avšak, ani v prípade dospelých jedincov nie je možné všeobecne tvrdiť, že každý potrebuje spať práve 8 hodín. Každé ľudské telo je jedinečné a má individuálne potreby.
Najdôležitejšie je, aby sa počas spánku uskutočnili kompletné spánkové cykly, a to vrátane najhlbších fáz. Niektorým ľuďom postačí k dobrému odpočinku 6 hodín spánku, iní potrebujú o niečo viac ako 8 hodín.
Odporúčame: Čo je vírus? Ktoré ochorenia vírusy spôsobujú a ako sa ochrániť?
Mýtus č. 2: Čím sme starší, tým menej spánku potrebujeme
Najviac spánku potrebujú novorodenci, postupne sa potreba spánku znižuje a v dospelosti sa ustaľuje na približne 6 až 9 hodinách spánku denne. Starší ľudia, hlavne v seniorskom veku, neraz spávajú menej. Často sa preto môžeme stretnúť s tvrdením, že ľuďom vo vyššom veku stačí kratší spánok. To však nie je pravda.
To, že starší ľudia spia menej, zvyčajne súvisí s tým, že častejšie trpia nespavosťou alebo inými spánkovými problémami (napr. majú problém so zaspatím po prebudení sa), prípadne trpia inými zdravotnými problémami (inkontinencia, chronická bolesť), ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu ich spánku. Nesúvisí to s tým, že by im stačil kratší spánok. Starší ľudia potrebujú rovnako dlhý spánok ako osoby v produktívnom veku. Nedostatočný spánok počas noci neraz kompenzujú spánkom v priebehu dňa.
Mýtus č. 3: Záleží len na dĺžke spánku
Do tretice sa môžeme stretnúť ešte s jedným tvrdením o spánku, ktoré súvisí s jeho dĺžkou. Mnohí si myslia, že pre dobrý nočný odpočinok je najdôležitejšie, aby sme spali dostatočný počet hodín, teda že správna dĺžka spánku je ten najdôležitejší faktor. Avšak, neraz sa nám môže stať, že spíme zdanlivo dostatočný počet hodín, no nezdá sa nám, že by sme si dostatočne oddýchli.
Dôležitá je totižto aj kvalita spánku a na tú ma vplyv mnoho rôznorodých faktorov. Nekvalitný matrac, nočné vyjedanie chladničky, rušivé elementy v miestnosti (svetlo, zvuky) či nevhodné podmienky prostredia (teplo v izbe, vlhký alebo príliš suchý vzduch). To všetko a mnoho ďalšieho negatívne vplýva na kvalitu spánku a môže spôsobiť, že ani dostatočne dlhý spánok nám neposkytne dostatočný odpočinok.
Mýtus č. 4: Počas spánku naše telo nič nerobí
Myslíte si, že naše telo je počas spánku prakticky úplne nečinné, ako keď televízor vypneme ovládačom? Možno vás to prekvapí, no ide o obrovský omyl. Samozrejme, počas spánku dochádza k utlmeniu mnohých telesných procesov. Znižuje sa dychová frekvencia, klesá teplota tela aj tlak. Avšak, zároveň počas nášho spánku sa náš organizmus stará o opravu a obnovu buniek tela.
Vytvárajú sa nové neurónové spojenia v mozgu. Regeneruje sa svalstvo. Posilňuje sa imunitný systém. Taktiež dochádza k produkcii hormónu melatonínu, no zvyšuje sa aj hladina iných hormónov. To rozhodne neznie tak, že by bolo naše telo počas nočného odpočinku nečinné.
Mýtus č. 5: Cez víkend doženieme prebdené noci alebo si pospíme aj do zásoby
Toto je časté tvrdenie, ktorému veria mnohí a mnohí sa ním riadia. V skutočnosti nič také, ako doháňanie prebdených nocí alebo vyspávanie do zásoby neexistuje a v praxi nefunguje. Ak počas celého pracovného týždňa trpí vaše telo na nedostatok spánku, verte, že mu nepomôžete tým, že si dlhšie pospíte počas víkendu. Naše telo potrebuje kvalitný a dostatočne dlhý spánok pravidelne, nie je len občas.
V ideálnom prípade by sme každú noc mali líhať do postele v tom istom čase a každé ráno vstávať v tom istom čase. Takýto spánkový cyklus je najzdravší.
Odporúčame: Kardiovaskulárne ochorenia zabíjajú najviac ľudí. Tu je 9 krokov k zníženiu ich rizika
Mýtus č. 6: Čím viac sa unavíme, tým budeme lepšie spať
Áno, telo by malo byť pred večerným spánkom unavené, no nie úplne vyčerpané. Ak líhame do postele s pocitom extrémnej únavy, môžu sa vyskytnúť problémy, a to hlavne problém so zaspávaním. Následný spánok po ťažkom zaspávaní môže byť plytký a nedostatočný. Chodievajte spať v rozumnom čase a neunavujte svoje telo do neskorých nočných hodín. Vôbec vám to nepomôže ľahšie zaspať a lepšie sa vyspať.
Mýtus č. 7: Alkohol pomôže lepšiemu spánku
Tomuto mýtu veria naozaj mnohí, pretože si aj na vlastnej koži vyskúšali, aké je zaspávanie po konzumácii alkoholu. Alkohol má obvykle utlmujúci účinok na organizmus, takže mnohí po jeho konzumácii oveľa ľahšie zaspia. Avšak, to, že alkohol pomôže človeku rýchlejšie zaspať, zároveň neznamená, že mu pomôže lepšie sa vyspať. Práve naopak.
Alkohol má naozaj negatívny vplyv na kvalitu spánku. Telo je totiž kvôli rozkladaniu a vstrebávaniu alkoholu počas spánku viac zamestnané, a tak nezostáva dostatok času na dostatočnú regeneráciu. Narušený je ich prechod fáz spánku. To je dôvod, prečo sa človek po večernej konzumácii alkoholu neraz budí neoddýchnutý. Posledný pohárik si doprajte najneskôr 3 hodiny pred spánkom.
Mýtus č. 8: Aj krátky poobedný spánok rozhodí nočné zaspávanie
Takzvaného šlofíka, respektíve popoludňajší spánok, mnohí odsudzujú, iní odporúčajú. Často sa však môžeme stretnúť s tvrdením, že spánok počas dňa následne naruší večerné zaspávanie, keďže nás dobije energiou a eliminuje únavu. Teoreticky, ak bude šlofík trvať dve hodiny a pretiahne sa až do podvečerných hodín, tak v tom prípade áno, môže ľahko narušiť nočné zaspávanie.
Ak však trvá maximálne 20 až 30 minút, skvelo naštartuje našu produktivitu a zlepší koncentráciu, no zároveň nenaruší proces večerného zaspávania.
Mýtus č. 9: Proces zaspávania by sme nemali prerúšať, ani keď sa nám nedarí zaspať
Možno ste už niekedy počuli, že ak raz zaľahnete do postele, tak by ste v nej mali zotrvať až do zaspatia, inak tým proces zaspávania skrátka narušíte. A to aj v prípade, že nemôžete zaspať. Trápiť sa v posteli s očami otvorenými dokorán však nie je najlepšie riešenie. Nepomôže počítanie ovečiek ani rátanie do stovky. Zaspávanie by malo trvať maximálne 15 minút.
Ak ležíte v posteli dlhšie bez výsledku a cítite, že tak ľahko nezaspíte, radšej vstaňte a choďte ešte niečo na pár chvíľ robiť. Sledovanie televízie nie je dobrý nápad, keďže modré svetlo z jej obrazovky narúša nočný odpočinok. Ale prečítanie pár strán z rozčítanej knihy je dobrý spôsob, ako unaviť myseľ a po návrate do postele ľahšie zaspať.
Odporúčame: Hemoroidy a ich prevencia – 7 tipov, ako predísť nepríjemnému problému
