V minulom článku venovanom pohľadu na samostatnosť detí z aspektu Montessori pedagogiky a taktiež v článku o pripravenom prostredí pre dieťa sme si povedali o východiskách sebestačnosti. O tom, akú úlohu zohrávajú rodičia či vychovávatelia pri jej formovaní, ale aj o význame prostredia a tiež sme spomínali, kedy dieťa vníma činnosti bežného života ako hru a je vhodné začať s nácvikom samostatnosti. Dnes prejdeme na konkrétne aktivity z praktického života, ktoré možno postupne zavádzať už od ukončeného jedného roka dieťaťa.
Stimulácia samostatnosti
Pri výchove k samostatnosti by sme mali stavať na prirodzenej túžbe dieťaťa po poznaní a tiež myslieť na to, že každá činnosť, ktorú už bude vedieť vykonať bez pomoci rodiča, zvyšuje jeho sebadôveru a dodáva mu odvahu aj do budúcnosti. Malé dieťa pozoruje a potom kopíruje činnosti, ktoré okolo neho robia dospelí, ale napr. aj súrodenci či iné deti. Je teda vhodné, aby svoju túžbu po vykonávaní bežných aktivít aj naplnilo, a to jednak s pomocou vhodne pripraveného prostredia, ale aj správnym a nenásilným nasmerovaním rodičov či vychovávateľov. S čím teda začať pri osamostatňovaní dieťaťa? Ideálne aktivitami spojenými so starostlivosťou, ktoré dovtedy robili rodičia za dieťa, či už je to kŕmenie, obliekanie alebo základná hygiena. Samozrejme, že to nepôjde zo dňa na deň a treba dodržať istú postupnosť.
Pozri aj: Nie je plač ako plač: Ako zistíš, či tvoje dieťa trápi novorodenecká kolika?
Spolupráca je prvým krokom
Ešte pred tým, ako dieťa začne prejavovať záujem o vykonávanie spomínaných aktivít, je potrebné, aby sme ho s nimi postupne oboznámili a naučili spolupracovať. Napríklad vtedy, keď už dokáže samostatne stáť, povzbudíme ho k tomu, aby pri výmene plienky stálo, prípadne pomohlo s vyhodením špinavej plienky. Pri obliekaní či vykonávaní hygieny popisujeme, čo robíme a čo používame. Neskôr nabádame dieťa k tomu, aby sa pripojilo k činnostiam aktívnejšie. K spolupráci nemusí dôjsť okamžite, avšak samotné pomenovávanie činností a ich popisovanie je veľmi užitočné a napomôže dieťaťu zapojiť sa do procesu v momente, keď už na to bude pripravené.
Obliekanie
Pri obliekaní je pre dieťa povzbudzujúce a uľahčujúce zachovať rutinu v zmysle rovnakej postupnosti navliekania či vyzliekania istých kusov oblečenia. Keď príde čas a dieťa sa zapojí do procesu vyzliekania a obliekania, je dobré uľahčiť mu manipuláciu, a to predovšetkým vhodným výberom odevu. Zo začiatku, kým ešte dieťa nemá prax, by sme sa mali vyhnúť oblečeniu s komplikovaným zapínaním a je praktické preferovať napríklad nohavice s gumičkou v páse, jednoduché tričká alebo topánky na suchý zips. Na podporu činností spojených s obliekaním je vhodné dať dieťaťu precvičovať si formou hry zapínanie zipsov, či už klasických alebo suchých, zapínanie a odopínanie gombíkov a pod. Existujú na to aj špeciálne drevené rámy, v ktorých sú pásy textílií s rôznymi typmi zapínania, ale dieťatku možno dať k dispozícii na precvičovanie zručnosti aj staré oblečenie. Keď dieťa naberie prax, možno pristúpiť k tomu, aby si vedelo samostatne vybrať veci na oblečenie. To si vyžaduje, aby ho malo k dispozícii na dosah – v prístupnej skrini alebo poličke. Na začiatku dieťatku pomáhame, nachystáme stoličku, na ktorú si vyberie oblečenie na ďalší deň a navigujeme ho. Na operadlo si pripraví tričko či pulóvrik, na dolnú časť nohavice alebo sukňu a pod stoličku si môže položiť topánky s ponožkami a pod.
Osobná hygiena
Pri nácviku osobnej hygieny je dôležité, aby boli všetky potreby na to určené po ruke a ľahko prístupné. Hrebeň, mydlo či kefku s pohárikom možno umiestniť na nízku poličku a dieťa by malo mať prístup aj ku zdroju vody – lavóriku či umývadlu. Najlepšou očistnou aktivitou na začiatok je umývanie rúk, ktorému možno dieťa naučiť už relatívne skoro. Najprv je nutné ukázať správny a dôkladný postup, ako na umývanie, opláchnutie a vysušenie rúk, no a potom nechať dieťa, aby si ruky umývalo, ako chce. Treba však trvať na tom, aby to robilo vždy pred jedlom, po vychádzke či po použití toalety. Podobne postupujeme aj pri nácviku čistenia zúbkov. Nad nízku poličku, na ktorej má poukladané hygienické potreby, možno nainštalovať zrkadlo, prípadne by malo mať dieťa prístup ku klasickému zrkadlu v kúpeľni. Prvotná spolupráca môže spočívať v tom, že dieťa napríklad podrží kefku a my mu na ňu vytlačíme pastu alebo si naberie vodu do pohárika na vypláchnutie úst. Postupne prenechávame pri čistení zubov čoraz väčší priestor na samostatnú aktivitu. V rámci cvičenia čistenia zúbkov je dobré striedať sa s dieťaťom. Nechať, nech si umýva zuby samostatne, ale tiež ukázať správny postup, a to tak, že položíte svoju ruku na jeho a vediete ju.
Vybrali sme: Ako rozpoznať anémiu včas? Neuveríš, ale pozri na svoje viečka!
Samostatné kŕmenie sa
Už zhruba po prvom roku dieťatka možno aktivitu súvisiacu so stravovaním postupne presmerovať na neho. S jedením pomocou rúk už pravdepodobne bude mať dostatočnú skúsenosť, na rad však prichádza samostatné zaobchádzanie s príborom, zo začiatku s lyžičkou. Pri nácviku samostatného jedenia je dobré pripraviť hutnejše pokrmy (kaše, jogurt a pod.), pretože manipulácia s lyžičkou nebude dokonalá a pri riedkej polievke je predpoklad, že skončí všade, len nie v ústach. Montessori prístup zdôrazňuje využívanie samostatného „sedenia“ pre dieťa, teda malého stabilného a bezpečného stolčeka so stoličkou (oproti klasickej vysokej stoličke). Dostupné by malo byť aj pitie, ktoré si neskôr dieťa samostatne nalieva. Rovnako by malo mať po ruke aj utierky či servítky a odporúča sa dať mu k dispozícii aj špongiu na umývanie riadu, ak by sa mu niečo „podarilo“ vyliať. Deti mávajú radosť z toho, keď môžu po sebe poutierať (v závislosti od senzitívneho obdobia), preto je dobré podporiť aj túto na upratovanie zameranú aktivitu.
