Niektoré deti sa správajú úplne bez problémov, ak sa o ne na nejaký čas starajú iní ľudia ako rodičia, no iné sa nedokážu zmieriť so skutočnosťou, keď zistia, že ich rodičia nie sú nablízku, a to hoci len na kratučkú chvíľku. A napríklad len také odbehnutie si na WC môže byť spojené s nervozitou, usedavým plačom a dožadovaním sa príchodu rodiča. No a potom tu sú deti, ktoré síce zo začiatku javia znaky neistoty, ale po čase sa upokoja a svoju pozornosť presmerujú na niečo iné. Bojujete u svojho dieťaťa so separačnou úzkosťou? Tak potom je tento článok určený práve pre vás. Pozrite sa na to, ako postupovať pri strachu dieťaťa z odlúčenia.
Pozri aj: Kočíkovanie: Ako využiť tento čas naplno a hlavne efektívne?
Strach z odlúčenia je normálny
Pre malé dieťa je fixácia na rodičov úplne prirodzená, a to predovšetkým na matku, ktorá je v istom období pre drobca takpovediac stredom vesmíru. Úzkosť vyplývajúca z neprítomnosti rodiča sa najčastejšie objavuje u malých detí v období šiesteho až osemnásteho mesiaca života, potom sa zvykne prejaviť aj v období predškolského, ale dokonca aj školského veku. Strach z odlúčenia môže súvisieť aj s väčšími zmenami v živote dieťaťa, ako je napríklad nástup do škôlky.
Odborníci hovoria o tom, že je to úplne normálna vývinová fáza u dieťaťa, ba dokonca sa objavujú tvrdenia, že jej vynechanie môže súvisieť s neskoršími problémami. Môže to vyplývať z nedostatočného vytvorenia si citových pút k tým najbližším ľuďom a negatívne sa odraziť na psychike dieťaťa. Samozrejme, separačnú úzkosť netreba ignorovať a drobcovi možno pomôcť formou niekoľkých efektívnych krokov, o ktorých sa dočítate nižšie. Pri starších deťoch taktiež treba ustriehnuť aj dobu trvania separačnej úzkosti. Pokiaľ by presiahla mesiac, treba sa už poradiť s odborníkom.
Čo pomôže pri separačnej úzkosti?
- Nech už sa dieťa dožaduje vašej prítomnosti akokoľvek úpenlivo, nikdy naň preto nezvyšujte hlas ani nekričte. Udržujte pokojný a milý tón hlasu. Tým dosiahnete rozhodne viac a predovšetkým ho ubezpečíte o vašich láskyplných citoch k nemu.
- Pri najmenších niekoľkomesačných deťoch je dôležité uspokojovať ich potrebu kontaktu, no niekedy na zmiernenie úzkosti stačí, ak urobíte malé opatrenia. Napríklad pomôže i to, keď vás má dieťa „na očiach“ i pri takých činnostiach, ako je varenie, žehlenie a pod. Dopomôžu k tomu napríklad detské kresielka, sedačky, ale i strategicky umiestnené ohrádky na hranie.
- Aj v kritickejších stavoch detskej úzkosti sa oplatí, keď svojmu drobcovi venujete aspoň na chvíľku plnú pozornosť, čo zabezpečí jeho upokojenie sa. Napríklad sa s ním začnete hrať a v priebehu niekoľkých minút, keď sa už pohrúži do hrania, sa môžete pomaly vzdialiť.
Zaujme ťa: Je predškolská dochádzka potrebná? Toto o nej hovoria najnovšie štúdie
- Pamätajte, že všetko chce svoj čas, a to aj akceptovanie odlúčenia sa od rodiča. Ideálne je, ak separácia prebieha postupne a nenásilne, teda možno najskôr len niekoľkominútovým odchodom z jeho zorného poľa, napríklad len do vedľajšej izby. Postupne tak možno tieto intervaly predlžovať podľa toho, ako dieťa reaguje.
- Pred odchodom na dlhší čas je potrebné dieťa ubezpečiť o tom, že sa vrátite, pričom samotný odchod by mal prebiehať bez zbytočných negatívnych emócií, teda predovšetkým pokojne. Rozlúčka by taktiež nemala trvať príliš dlho.
- Strach väčších detí z odlúčenia s nimi už môžete lepšie vykomunikovať, a tak aj rýchlejšie vyriešiť. Väčšie dieťa môže mať z odlúčenia od rodičov strach z rôznych dôvodov a jedným z prioritných býva zásadnejšia zmena v jeho živote. Pýtajte sa teda na jeho obavy, odkryte ich v dialógu a skúste ich zrozumiteľným a jednoduchým spôsobom vyvrátiť.
- Za každé zvládnuté odlúčenie treba dieťa náležite pochváliť. Aj keď sa to tak nemusí zdať na prvý pohľad, pochvala má veľkú moc a pôsobí motivujúco.
Neprehliadni: Ako upokojiť dieťa? Na rozblázneného či rozčúleného drobca skús toto
