Napriek tomu, že to v živote nemala vždy ľahké, ak by ju chcel niekto napasovať do škatuľky – ťažký osud, nevmestila by sa mu tam. Na to má moderátorka, televízna aj skutočná cukrárka, podnikateľka a autorka niekoľkých kníh, Adriana Poláková, príliš veľa chuti do života.
Pred časom som narazila na jeden z rozhovorov s Vami a priznávam, že odvtedy mi chodí často po rozume. Začínal sa totiž vetou: „Vo všetkom si viem nájsť to „jéééj, super!“ Myslím si, že keby Vás človek mal opísať pár slovami, mohol by použiť presne toto. A pritom ani Vy nie ste bez starostí, problémov a rán osudu...
Práve preto, že ma život tak prefackal, mám v sebe obrovskú pokoru. Takže, ak sa mi nedarí v podnikaní, v robote, v láske, to všetko beriem, len nech nejde o život.
Pozri aj: Lenka Šóošová: Láska sa nikdy neopúšťa
Viem. Práve o ten totiž išlo, keď Vám ako úplne mladučkej zomrela mama. Ale ani to ostatné, čím ste museli prejsť, nie je žiadna malina. Sama ste totiž zostali aj druhýkrát – po rozvode.
Ja som práveže ten pocit nikdy nemala. Mala som deti, otca, kamošky... Vedela som, že s nimi sama nikdy nezostanem.
Prinajmenšom ste sama zaspávali... Nemali ste potrebu rýchlo zaplniť aspoň toto miesto? Mamu Vám už, samozrejme, nikto nenahradí, ale mnohé na Vašom mieste sa snažia čo najskôr nájsť aspoň novú mužskú náruč.
Ja som ale nepotrebovala naháňať čas. Tým, že som si založila rodinu pomerne skoro, už mi netikali za ušami biologické hodiny a nikam ma nehnali. Naopak, bola som pokojná a spokojná. Keď sa tak zamyslíte, čo som k životu potrebovala, som už mala – deti, domov, prácu.
Máte pravdu. Ale zároveň ste nemohli nevidieť, že Váš bývalý manžel už niekoho iného vedľa seba má...
Viete čo? Nad tým som vôbec nemala čas sa zamýšľať. Mala som toho toľko, okrem práce a rodiny, záhradu, hobby a hlavne seba. A to je asi problém mnohých ľudí, ktorí riešia životy druhých. Že stratili seba, stratili svoj život a jeho náplň. Ja nie. Takže som neriešila jeho. Ani či niekoho má a či on je už šťastný... To je predsa on a jeho život a ja nemám dôvod žiť životy iných, ja chcem žiť ten svoj.
Klobúk dolu. Vždy ste boli takáto vyrovnaná alebo to prišlo až so všetkými tými prekážkami, ktoré ste museli preskákať?
Myslím si, že taký zlom bola moja štyridsiatka. Jednoducho som sa prestala zaoberať tým, čo by bolo keby a prečo práve ja mám v živote toľko zákrut. A odvtedy mi chodia do života veci, ktoré sú, naopak, skôr príjemné, dobré a fajn.
Zaujme ťa: Lujza Garajová Schrameková: Mám šťastie, že môj muž vie, čo potrebujem
To áno, no neprichádzajú iba tak. Makáte na nich. Na jednej strane ste stále v pohybe, akčná, skrátka, žena, ktorá zobrala šťastie do svojich rúk. Na druhej ste nezostali v kŕči a strese, čo zase osud na Vás chystá.
Zrejme som mala šťastie v tom, že môj úplne prvý frajer, s ktorým sme spolu chodili ešte ako puberťáci, bol jeden cieľavedomý úspešný muž, ktorý veľmi podporoval aj mňa. Opakoval mi, že som šikovná a čo chcem, dokážem a vďaka nemu som získala zdravé sebavedomie, ktorým nič len tak neotriaslo.
Áno, cítiť z Vás úžasnú vnútornú silu. No viem, že ste už šťastne zadaná, je teda Vaša polovička pripravená na to, že s Vami to nikdy nebude o ničnerobení?
Keďže je cudzinec, zatiaľ sa stretávame hlavne cez víkendy, no už som mu povedala, že keď chce so mnou zostať, tak musíme kúpiť dom s veľkou záhradou a množstvom hosťovských izieb, aby mohli za nami chodiť naše deti a rodičia, kým budú žiť. A ja im budem variť a starať sa o nich.
Krásna predstava! Strašne ma na Vás baví, že sa nebojíte snívať, že vo Vás nezostala ani štipka zatrpknutosti.
Naučila som sa veriť, že mi ten hore chce dobre. Koniec-koncov, zatiaľ to tak aj je. Bolo mi predsa toľko dopriate. Koľko ľudí by za to dalo neviem čo.
Zdroj foto: TV Markíza
_984_600_.jpg)
