Štítna žľaza predstavuje pomerne veľkú endokrinnú žľazu v tele človeka. Ide o orgán z dvoch lalokov (motýlikovitý tvar), ktorý je umiestnený na prednej strane krku. Štítna žľaza je žľaza s vnútorným vylučovaním, ktorá produkuje a uvoľňuje predovšetkým dva hlavné hormóny, a to tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3). Tieto hormóny majú obrovský vplyv na metabolizmus, rast a mnohé iné procesy v ľudskom tele.
V súvislosti so štítnou žľazou sa objavujú rôzne problémy, ktoré sa o niečo častejšie vyskytujú u žien. Problém môže súvisieť s abnormálnou funkciou štítnej žľazy, no tento orgán môže postihnúť aj nádorové ochorenie. So štítnou žľazou súvisí aj takzvaná struma. O čo ide? Ako sa prejavuje a prečo vzniká? Je možná liečba?
Čo je struma?
Pod pojmom struma, alebo ľudovo hrvoľ, rozumieme chorobné zväčšenie štítnej žľazy rôzneho pôvodu. Na základe charakteru zväčšenia rozlišujeme dva základné typy strumy:
- difúzna struma – celkové rovnomerné zväčšenie štítnej žľazy, žľaza celkovo opuchne a jej povrch sa nemení, je hladký,
- nodulárna (uzlová) struma – ide o ložiskové zväčšenie štítnej žľazy, pri ktorom dochádza k vzniku jedného alebo viacerých (multinodulárna struma) zväčšených uzlíkov na štítnej žľaze, na pohmat je hrudkovitá.
Pri zväčšení štítnej žľazy môže, ale nemusí dochádzať k abnormalitám v hladinách hormónov štítnej žľazy. Ak je štítna žľaza zväčšená a zároveň produkuje nadbytok hormónov, hovoríme o toxickej strume. Ak je štítna žľaza zväčšená, no neprodukuje nadbytok hormónov, ide o netoxickú strumu.
Z hľadiska funkčnosti štítnej žľazy sa tiež stretávame s delením strumy na tri typy:
-
eufunkčná struma – zväčšená žľaza má normálnu funkciu, hladiny hormónov sú v norme,
- hypofunkčná struma – štítna žľaza má zníženú funkciu, prítomný je nedostatok hormónov,
- hyperfunkčná struma – štítna žľaza má zvýšenú funkciu, dochádza k nadbytku hormónov.
Pozri aj: HIV infekcia a ochorenie AIDS – 9 najčastejších mýtov, ktoré sa s nimi spájajú
Aké má struma príznaky?
Struma sa charakteristicky prejavuje zväčšením krku, teda zväčšením v oblasti uloženia štítnej žľazy. Typická je hrča v prednej časti krku tesne pod ohryzkom. Avšak, struma nemusí byť spočiatku viditeľná alebo dokonca ani sprevádzaná inými zdravotnými ťažkosťami. V úvodných štádiách nie je zväčšená štítna žľaza okom viditeľná, ani ju nemožno nahmatať.
Následne pri väčšom zväčšení už môže byť hmatateľná a viditeľná pri záklone hlavy, neskôr aj pri normálnom držaní hlavy. Závažné štádiá strumy sa spájajú s veľmi výrazným zväčšením až deformitami na krku. Struma býva obvykle bezbolestná, v ľahších štádiách bezpríznaková (okrem hrče na krku). Nadmerne zväčšená štítna žľaza však vytvára tlak na okolité štruktúry (pažerák, priedušnicu, hlasivky) a môže spôsobovať určité ťažkosti.
Strumu môžu sprevádzať nasledujúce príznaky:
-
problémy s prehĺtaním,
- problémy s dýchaním,
- tlak na hrdlo, bolesti hrdla,
- pocit hrče v krku,
- zachrípnutý hlas a sipot,
- kašeľ.
Z akých príčin sa objavuje struma?
Struma môže byť spôsobená mnohými rôznorodými príčinami. V minulosti patril k najčastejším príčinám strumy nedostatok jódu v strave (tzv. endemická struma). Práve jód je okrem iného nevyhnutný pre správnu funkciu štítnej žľazy a produkciu jej hormónov. Nedostatok vedie k rôznym poruchám činnosti štítnej žľazy.
Dnes sa v mnohých vyspelých krajinách jodizuje kuchynská soľ, teda sa umelo obohacuje o jód v rámci prevencie jeho nedostatku. Jodizáciu odporúča aj WHO a ide o bežnú prax aj na Slovensku. Struma z nedostatku jódu v strave je dnes skôr záležitosťou rozvojových krajín.
Ako sme spomenuli vyššie, struma sa môže spájať s poruchou v tvorbe hormónov štítnej žľazy. Zväčšenie tejto endokrinnej žľazy môže byť prejavom hypertyreózy (zvýšená funkcia štítnej žľazy), ako aj hypotyreózy (znížená funkcia štítnej žľazy).
Struma môže vzniknúť ako sprievodný príznak týchto ochorení:
-
tyreoiditída – zápal štítnej žľazy,
- Graves-Basedowova choroba – autoimunitné ochorenie sprevádzané zvýšenou funkciou štítnej žľazy,
- Hashimotova choroba – autoimunitné ochorenie sprevádzané zníženou funkciou štítnej žľazy,
- nezhubný nádor štítnej žľazy (benígne uzly),
- rakovina štítnej žľazy (malígny nádor).
Struma ďalej môže súvisieť aj s vrodenou genetickou poruchou, nadmerným vplyvom strumigénov (blokujú tvorbu hormónov štítnej žľazy, sú prítomné v niektorých potravinách aj odpadových vodách), nadmernou radiačnou záťažou či hormonálnymi zmenami v tele.
Vyskytnúť sa môže v tehotenstve či menopauze. V niektorých prípadoch tiež môže byť struma vedľajším účinkom užívaných liekov.
Odporúčame: Bojuje s ňou aj herec Ashton Kutcher – čo je vaskulitída a aké môže mať prejavy?
Diagnostika pri výskyte strumy
Pri výskyte strumy je nevyhnutné nájsť príčinu chorobného zväčšenia štítnej žľazy. Lekár, spravidla endokrinológ, v prvom rade odoberie anamnézu a vyšetrí štítnu žľazu pohľadom a pohmatom. Pri palpácii, respektíve prehmataní daného miesta sleduje prítomnosť uzlov, taktiež pohmatom posúdi okolité štruktúry a hlavne blízke lymfatické uzliny.
Následne je spravidla potrebných niekoľko testov a vyšetrení. Pri diagnostike ochorení štítnej žľazy sa v prvom rade využíva sonografické vyšetrenie, respektíve ultrazvuk. Okrem USG sa pristupuje ku krvným testom na vyšetrenie hladín hormónov štítnej žľazy, teda tyroxínu a trijodtyronínu. Rovnako môžu krvné testy zahŕňať vyšetrenie protilátok v prípade podozrenia na autoimunitné ochorenie štítnej žľazy.
Podľa potreby sa ďalej uplatňuje aj scintigrafia štítnej žľazy (vyšetrenie štruktúry žľazy s použitím rádioaktívnej látky) či odber tkaniva štítnej žľazy (biopsia) pre laboratórne vyšetrenie. Biopsia sa prevádza obvykle v prípade odhalenia väčších uzlov na štítnej žľaze s cieľom potvrdiť alebo vyvrátiť prítomnosť zhubného ochorenia.
Liečba strumy
Liečba strumy závisí od vyvolávajúcej príčiny. Pri strume z nedostatku jódu sa liečba zameriava na doplnenie dôležitého minerálu telu v potrebnom množstve. Ak za strumou stojí nejaké ochorenie, nevyhnutná je v prvom rade liečba primárneho ochorenia. Závisí tiež od závažnosti zdravotného stavu.
V mnohých prípadoch je v rámci liečby postačujúce pravidelné sledovanie žľazy a úprava životosprávy (zníženie alebo zvýšenie príjmu jódu v strave). Podľa potreby sa uplatňujú rôzne druhy medikamentov:
- syntetické náhrady hormónov štítnej žľazy (pri nedostatočnej funkcii),
- tyreostatiká na spomalenie činnosti štítnej žľazy (pri nadmernej funkcii),
- kortikoidy pri autoimunitných ochoreniach štítnej žľazy.
V minulosti bola pri strume bežnou metódou liečba rádioaktívnym jódom, ktorý ničil bunky štítnej žľazy a zmenšoval ju. Dnes je táto metóda liečby skôr zriedkavá. V najzávažnejších prípadoch sa pristupuje k chirurgickému zákroku, pri ktorom je odstránená len časť, alebo celá štítna žľaza.
