Keď budete hľadať ľuľok v odbornej literatúre, natrafíte na informácie, podľa ktorých je ľuľok jedovatý a môže spôsobiť smrť človeka. Na druhej strane sa o niektorých druhoch hovorí, že sú jedlé a dokonca sa z bobúľ tejto rastliny robieva kompót, ktorý nemá žiadne negatívne účinky. Kde je teda pravda? Je ľuľok jedovatý a mali by sme sa od neho držať, čo najďalej? Ktoré časti ľuľka sladkohorkého sú jedovaté a mali by sme od nich držať ruky preč?
Ľuľok sladkohorký je ľudovo nazývaný aj psie víno alebo sladká vŕbka a ide o jedovatý poloker z čeľade ľuľkovité. Dorastá do výšky 300 cm a sú preň typické drevnaté vetvy, ktoré sa zbierajú na liečivé účely. Tie sa zbierajú na jar, predtým než zakvitne alebo počas jesene, keď tento poloker odkvitne.
Je ľuľok sladkohorký jedovatý alebo nie?
Pravda je na obidvoch stranách. Na jednej strane je ľuľok jedovatý a na strane druhej má aj liečivé účinky. Jedovatý je vďaka obsahu alkaloidov a glykozidov, respektíve glykol-alkaloidov. Pre malé deti sú nebezpečné bobule, ktoré majú lákavú červenú farbu. Bobule sú spočiatku náramne sladké, no po chvíľke sa ich chuť zmení na horkú, vďaka čomu má ľuľok prívlastok sladkohorký.
Avšak platí, že čo je v rastlinnej ríši jedovaté, je zároveň aj liečivé (teda v niektorých prípadoch). V prípade tejto rastliny môžeme hovoriť o liečivých koncoch vetvičiek. Tie majú silné antibiotické účinky, pôsobia proti baktériám a plesniam a dokonca disponujú aj protizápalovými vlastnosťami, ktoré oceníte pri zápaloch kože (ekzém). Tinktúra z vetvičiek tlmí astmatické záchvaty a v homeopatii sa užíva pri bolestiach kĺbov, zápale močového mechúra a pri žalúdočných problémoch. Keďže ide o jedovatú drogu, jej užívanie musí byť pod dohľadom lekára.
Ľuľok sladkohorký je opradený aj dávnymi historkami a mágiou. Bobule zavesené na krku nosili v stredoveku ako akýsi amulet či talizman. Pod vankúš si ho dávali tí, ktorí sa snažili zabudnúť na nešťastnú lásku. A využíval sa dokonca aj ako čarodejný prostriedok pomsty.
Neprehliadni: Čo ponúkajú reďkovky? Určite viac, než si myslíš!
Ľuľok sladkohorký ako droga
Ľuľok sladkohorký najčastejšie zoženiete vo forme prášku, pričom sa užíva 2 až 4-krát denne, avšak len vo veľmi malom množstve – na špičku noža. Okrem toho je dostupný aj vo forme tinktúry, ktorá sa užíva po 15 kvapkách 3-krát denne. V lekárňach dokonca zoženiete lieky s obsahom výťažkov z tejto rastliny.
Keďže sme písali, že je ľuľok jedovatý – predovšetkým jeho sýto-červené bobule, je vhodné rozpoznať príznaky otravy. Spočiatku sa objavuje podráždenie v ústach, bolesť hlavy, únava, zvracanie, bolesti brucha či hnačky. Ak sú prejavy dlhodobé a neodznievajú, je vhodné siahnuť po čiernom uhli alebo zvážiť doplnenie iných elektrolytov, ktoré dokážu pohltiť jed. V krajných prípadoch sa môžu dostaviť halucinácie, apatia a poruchy videnia.
Zaujme ťa: Žihľavový sirup od babičky: Jarný elixír s priaznivými účinkami
