Stane sa to každému z nás, ponáhľame sa do práce či do školy a jedlo do seba doslova hádžeme. Popritom sa nám potrava omylom dostane do „zlej trubice“ a my sa rozkašleme. Bežné a nič výnimočné, čo by nám prezradilo, že môžeme byť chorí.
Napriek tomu sa nájde množstvo ľudí, ktorí tento nepríjemný stav, zažívajú nielen pri jedle. Toto ochorenie sa nazýva dysfágia a je omnoho vážnejšia, než by sa mohlo zdať. Ako ju správne rozoznať a prečo ísť k lekárovi? Aké sú príčiny dysfágie? Aké príznaky dysfágie neignorovať? A ako sa poruchy prehĺtania liečia? Všetky dôležité informácie o tejto chorobe sa dozviete v našom článku.
Dysfágia – to nie je len zhoršené prehĺtanie
Dysfágia alebo sťažené prehĺtanie, je pomerne tichý a nebezpečný spoločník. V Amerike patrí k najčastejšiemu zabijakovi, zhruba 50 % postihnutých umrie do 6 mesiacov od stanovenia diagnózy. Príčin vzniku ťažkostí s prehĺtaním je niekoľko a môže ísť len o prechodný stav, ktorý niekedy súvisí s vážnejším ochorením. Dysfágia sa môže vyskytnúť u každého človeka, ale častejšie prichádza s vyšším vekom.
Hlavný dôvod, prečo je dysfágia nebezpečná, je to, že postihnutý potravu neprehĺta normálne, ale časť z nej môže vdýchnuť. To môže viesť od zápalu pľúc až k smrti. Pacienti väčšinou nemajú chuť na jedlo, pretože vedia, čo ich každý lahodný kúsok bude stáť bolesti. V čom spočíva zákernosť tejto choroby?
Neprehliadni: Neignoruj varovné signály choroby srdca! Takto ich dešifruješ
Shutterstock®
Ako vzniká ťažké prehĺtanie zvané dysfágia?
Pri normálnom prehĺtaní ide jedlo z ústnej dutiny do pažeráku, ktorý slúži ako prepravca potravy z úst rovno do žalúdka. Počas prehĺtania sa pomocou hrtanovej príchlopky uzavrú dýchacie cesty, aby sa jedlo nedostalo do pľúc. Problémové prehĺtanie môže viesť k dráždivému kašľu, vďaka ktorému sa môže dostať potrava do nosa alebo do dolných dýchacích ciest. Práve to je nebezpečné.
Pravidelne aspirovaná potrava, ak ju vdýchnete, vyvolá zápal pľúc a ten môže, hlavne u starších pacientov, predstavovať vážny problém. Mimo to, existuje aj tzv. tichá aspirácia - bez kašľa, kedy ani nemusíte tušiť, že sa vám jedlo dostalo do pľúc. Okrem toho, pacient, ktorý pravidelne zažíva problémové až bolestivé prehĺtanie, je dehydratovaný, bez chuti do jedla a rapídne stráca na váhe. Niektorí majú dokonca problém s prehltnutím vlastných slín, ktoré musia vypľúvať.
Typy porúch prehĺtania:
- Orofaryngeálna dysfágia: Ide o problémy v ústach a hltane, ktoré sú často spôsobené neurologickými ochoreniami, ako je mŕtvica alebo Parkinsonova choroba.
- Ezofageálna dysfágia: Prejavuje sa ťažkosťami s prechodom potravy do žalúdka, ktoré môžu byť spôsobené stenózou pažeráka, GERD alebo achaláziou.
- Funkčná dysfágia: Dochádza k poruche svalovej koordinácie pri prehĺtaní, pričom neexistujú žiadne organické príčiny tohto stavu.
- Mechanická dysfágia: Táto porucha je spôsobená štrukturálnymi abnormalitami, ako sú nádory, polypy alebo jazvy v oblasti úst, hrdla alebo pažeráka.
- Neurologická dysfágia: Vzniká v dôsledku poškodenia nervov, ktoré riadia prehĺtanie, napríklad po mŕtvici alebo pri skleróze multiplex.
- Myogénna dysfágia: Ide o svalové poruchy, ktoré ovplyvňujú schopnosť prehĺtať, ako napríklad myasténia gravis alebo svalová dystrofia.
- Psychogénna dysfágia: Tento typ súvisí s psychickými problémami, ako sú úzkosť alebo stres, a môže sa prejavovať pocitom knedle v krku bez organickej príčiny.
Pozri aj: Trápi ťa bolesť? Toto ťa jej zbaví do pár minút!
Shutterstock®
Príčiny dysfágie
Dysfágia, teda porucha prehĺtania, môže mať rôzne príčiny, ktoré zahŕňajú fyzické, neurologické aj psychické faktory. Často ju spôsobujú problémy v ústnej dutine, hltane alebo pažeráku, ktoré narúšajú normálny proces prehĺtania. Medzi bežné fyzické príčiny patrí defektný chrup či nesprávne zhotovená zubná protéza, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť správne spracovať potravu v ústach.
Ďalším častým spúšťačom sú zápaly horných dýchacích ciest, ktoré spôsobujú opuchy a bolesť pri prehĺtaní. Neurologické ochorenia, ako mozgová príhoda, Parkinsonov syndróm, demencia či skleróza multiplex, môžu výrazne narušiť koordináciu svalov potrebných na prehĺtanie.
Okrem toho môže byť dysfágia výsledkom tracheotómie, ktorá mení anatómiu dýchacích a tráviacich ciest. Významným rizikovým faktorom sú nádory ústnej dutiny, hrtana alebo hltana, či následky chirurgickej liečby týchto tumorov. Psychické poruchy, ako strach z prehĺtania, bulímia alebo mentálna anorexia, môžu taktiež prispieť k vzniku tejto poruchy.
Ďalšie možné príčiny zhoršeného prehĺtania:
- Poškodenie pažeráka refluxom (GERD)
- Zúženie pažeráka (ezofageálna stenóza)
- Zenkerov divertikul
- Achalázia pažeráka
- Poškodenie svalov alebo nervov po operáciách v oblasti krku
- Vedľajšie účinky niektorých liekov (napr. anticholinergiká)
- Trauma alebo popáleniny v ústnej dutine a hltane
- Autoimunitné ochorenia (napr. sklerodermia)
Príznaky dysfágie
Príznaky dysfágie môžu byť rôznorodé a závisia od typu poruchy. Tu sú najčastejšie prejavy:
- Ťažkosti s prehĺtaním: Pocit, že potrava alebo tekutina uviazli v krku, pažeráku alebo hrudníku.
- Kašeľ alebo dusenie pri prehĺtaní: Často pri prehĺtaní tekutín alebo drobivých jedál.
- Regurgitácia: Návrat nestrávenej potravy alebo tekutín do úst.
- Bolestivé prehĺtanie (odynofágia): Bolesť alebo nepríjemný pocit počas prehĺtania.
- Pocit knedle v krku: Neustály pocit cudzieho predmetu v krku, najmä pri psychogénnej dysfágii.
- Strata hmotnosti: Spôsobená ťažkosťami pri konzumácii potravy.
- Zachrípnutie alebo zmena hlasu: Niekedy spojené s vdychovaním potravy (aspiráciou) do dýchacích ciest.
- Slintanie alebo nahromadenie slín: Neschopnosť efektívne prehltnúť sliny.
- Potreba opakovane prehĺtať: Snaženie sa presunúť potravu cez pažerák.
- Kašeľ počas alebo po jedle: Známka, že potrava alebo tekutina sa dostáva do dýchacích ciest.
- Časté infekcie dýchacích ciest: Dôsledok aspirácií potravy alebo tekutín do pľúc.
Zaujme ťa: Trasenie rúk: Toto sú najčastejšie príčiny! Dá sa s tým bojovať?
Shutterstock®
Diagnostika dysfágie
V prvom rade je veľmi dôležité včas túto poruchu diagnostikovať. Najčastejšie sa to robí pomocou endoskopu, ktorý priamo odhalí aspiráciu počas prehĺtania. Alebo sa podáva určité množstvo potravy s kontrastnou látkou, ktorú vidno pomocou röntgenu. Následne môže doktor odporučiť zhustenú stravu, ktorá nemá žiadnu výraznú chuť a vy tak stratíte všetku chuť do jedla.
Niekoľko geriatrov skúsilo tento spôsob zahustenej stravy na 12 hodín a výsledok bol hrozný - pár ich vydržalo až do konca, väčšina však skončila po pár hodinách. Boli znechutení, smädní, mali vysušené ústa a boli predčasne sýti.
Skúste sa preto vyhnúť týmto nepríjemnostiam a pri podozrení okamžite vyhľadajte lekára, ktorý vám vie spraviť dôkladnú prehliadku a pár testov, vďaka ktorým by mal určiť príčinu, prečo máte s prehĺtaním problém.
Ako sa liečia poruchy prehĺtania?
Liečba dysfágie sa často začína rehabilitačnými metódami, ako je logopedická terapia, ktorá pomáha pacientom osvojiť si špeciálne techniky prehĺtania a posilniť svaly úst, jazyka a hltana. Zmena polohy pri jedle, napríklad naklonenie hlavy dopredu, môže zlepšiť prechod potravy. Pri výraznejších problémoch sa odporúča úprava konzistencie jedla na mäkké alebo mixované a zahusťovanie tekutín, aby sa minimalizovalo riziko vdýchnutia.
Na zmiernenie príznakov spôsobených GERD alebo zápalom pažeráka sa často využívajú lieky, ako inhibítory protónovej pumpy či protizápalové lieky. Svalové relaxanciá alebo botulotoxínové injekcie môžu byť účinné pri kŕčoch pažeráka.
V pokročilých prípadoch sa pristupuje k chirurgickým zákrokom, ako je rozšírenie pažeráka (dilatačné procedúry) alebo odstránenie nádorov a iných štrukturálnych abnormalít. Pri dlhodobých problémoch s príjmom potravy sa môže zaviesť nasogastrická sonda alebo PEG (perkutánna endoskopická gastrostómia) na zabezpečenie výživy.
Psychoterapia alebo behaviorálna terapia sú nevyhnutné pri psychogénnej dysfágii na zvládnutie strachu z prehĺtania či odstránenie negatívnych asociácií. Liečba dysfágie si vyžaduje multidisciplinárny prístup a prispôsobenie potrebám pacienta.
Aktualizovaný článok: 16.11.2024
