„Už som mu to povedala stokrát! Prečo ma nepočúva?“ Ak sa vám tieto slová neustále opakujú v hlave, možno sa vám zdá, že vaše dieťa má problém so základným poslúchaním. Hmm. Skutočne? Nie je to úplne tak. Možno je problém nie v ňom, ale v spôsobe, akým s ním komunikujete.
Pretože, áno, detský mozog je niekedy naozaj dosť komplikovaný a nie vždy reaguje na príkazy, ako by sme si priali. Ako sa na to pozrieť z inej perspektívy? Možno stačí len trochu zmeniť prístup.
1. Detský mozog nie je naprogramovaný na slepú poslušnosť
Nie je to vôbec jednoduché. Kto by chcel byť neustále vedený príkazmi, že? Detská myseľ je plná zvedavosti a zvedavosť je najväčší motor všetkého. A to je dôvod, prečo príkaz ako „Obuj si topánky!“ vo väčšine prípadov nefunguje. Dieťa, ktoré si ešte neosvojilo úplne základy poslušnosti, jednoducho nechce robiť veci na základe pokynu len preto, že mu to niekto povedal.
Detský mozog funguje na princípe skúmania, experimentovania a objavovania. Dieťa chce mať pocit, že môže rozhodovať samo. Preto sa odpor voči príkazom môže prejavovať častejšie, a je to úplne normálne.
Namiesto toho, aby ste dieťaťu dali príkaz, skúste sa opýtať: „Ktoré topánky si obuješ dnes?“ Tento jednoduchý krok dieťaťu poskytuje možnosť výberu a kontrolu nad situáciou, čo môže výrazne zlepšiť jeho ochotu spolupracovať.
Tento trik nie je len o tom, aby ste ušetrili svoje nervy. Je to aj o vytváraní pozitívnej interakcie, kedy sa dieťa cíti rešpektované a súčasťou rozhodovacieho procesu. A to vedie aj k lepšiemu správaniu.
2. Príkazy aktivujú obranný mechanizmus
Mozog dieťaťa je naozaj fascinujúci. Keď dostane príkaz, v podstate vníma túto situáciu ako stratu kontroly. Príkaz ako „Ihneď si uprac hračky!“ v dieťati vyvoláva odpor. Dôvod? Mozog to vníma ako niečo, čo mu berie slobodu rozhodovať sa. A, samozrejme, to vedie k tomu, že začne bojovať – nie s vami, ale s pocitom, že nie je schopné ovládať vlastné rozhodnutia.
Teraz si predstavte, čo sa stane, keď zmeníte príkaz na otázku, ktorá ho zapája do procesu. „Kam uložíme tieto hračky?“ Tento malý krok neznamená len to, že sa dieťa bude menej brániť. Je to spôsob, ako mu dať pocit, že je partnerom v tomto rozhodovaní. Umožňuje to tiež budovanie dôvery a zodpovednosti za vlastné konanie. Deti sa radi cítia ako aktívni účastníci, ktorí majú možnosť ovplyvniť svoje okolie.
A verte, keď sa dieťa cíti, že má kontrolu, bude oveľa ochotnejšie spolupracovať. Tento prístup znižuje úzkosť, zlepšuje komunikáciu a vytvára atmosféru vzájomného rešpektu. Dieťa sa bude cítiť podporované.
3. Dieťa potrebuje spojenie, nie kontrolu
Mnohé príkazy prichádzajú z miesta, kde sa snažíme mať všetko pod kontrolou. Avšak, to môže byť presne ten problém. Dieťa, ktoré sa cíti nepochopené alebo zanevrie na svoje okolie, nebude reagovať na príkazy. Oveľa dôležitejšie než samotný príkaz je moment, kedy sa s dieťaťom spojíme.
Ak sa dieťa cíti, že je videné a počuté, pravdepodobne bude oveľa ochotnejšie spolupracovať. Takže skôr než vydáte pokyn, skúste sa na chvíľu zastaviť a spojiť sa s ním na inej úrovni.
- Pozrite sa mu do očí: Týmto gestom ukazujete, že ste tu pre neho, že ste vnímaví a že mu venujete svoju plnú pozornosť.
- Jemne sa ho dotknite: Nie je to len o tom, že mu ukážete lásku a starostlivosť, ale aj o vytvorení bezpečného prostredia, v ktorom sa cíti podporované.
- Povedzte niečo milé: Nie, naozaj to nie je žiadna zbytočná sladkosť. Keď deti počujú láskavé slová, cítia sa prijaté a tento pocit môže byť silnejší ako akýkoľvek príkaz.
Keď sa dieťa cíti prijaté, neodmieta príkazy, ale skôr si uvedomuje, že je v bezpečnom a zdravom prostredí. A toto, milí rodičia, je spôsob, ako budovať dôveru a zlepšiť interakciu. Namiesto boja o poslušnosť sa zamerajte na vzťah a spoluprácu. To je kľúč.
Čo funguje na dieťa lepšie?
Takže, ak si to zhrnieme, namiesto príkazov sa skúste zamerať na zapojenie dieťaťa do rozhodovacích procesov. Môžete mu ponúknuť výber, vytvoriť zodpovednosť za úlohy a robiť veci spoločnými silami.
Ale najprv je dôležité vytvoriť spojenie. Čím viac sa budete s dieťaťom spájať, tým ľahšie sa vám bude spolupracovať. A to sa netýka len domácich prác. Tento prístup môžete aplikovať aj pri hraní, učení či iných každodenných činnostiach.
- Zapojte dieťa do hry: Urobte z každého úkonu zábavu. Keď sa dieťa cíti, že je súčasťou procesu, začne sa aj viac zapájať.
- Spolupráca: Nie je to o rozkazoch, ale o spoločnom vykonávaní úloh. Takto deti rýchlo pochopia, že pracovať spolu je oveľa zábavnejšie a efektívnejšie.
Deti chcú spolupracovať. My to, žiaľ, často vidíme inak. Na to však potrebujú správny prístup, ktorý im dá pocit, že sú súčasťou procesu, a nie len osobou, ktorá neustále dostáva príkazy. Ak znížite počet príkazov a začnete viac zapájať dieťa do rozhodovania, môže sa to stať kľúčom k tomu, že sa konečne prestane brániť a začne spolupracovať.
Takže, skôr než vydáte ďalší príkaz, skúste byť viac empatickí, zapojte dieťa a ponúknite mu možnosti. Vďaka tomu môže byť každodenné rodičovstvo oveľa menej stresujúce a oveľa viac radostné.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
