eČasto sa však pýtam sama seba, pre koho je vlastne ťažšie prežiť Mysore hodinu, či pre žiaka alebo učiteľa. O tom, čo to ten Mysore je, si môžete prečítať v mojich predošlých článkoch.
V krátkosti by som o Mysore ale povedala toto. Na takejto hodine sa môže plne prejaviť individualita cvičiaceho, pretože cvičí svojím tempom, svojím dychom a prispôsobuje sa cvičeniu jeho danostiam a prípadných zdravotným obmedzeniam. Cvičiaci sa na takejto hodine učí postupne pozíciu po pozícii takým spôsobom, že sa snaží si zapamätať postupnosť týchto pozícií a hodinu po hodine mu učiteľ pridáva ďalšie a ďalšie. Na to, aby dostal cvičiaci nové pozície, mal by byť splnený predpoklad, že si aspoň z časti pamätá ich postupnosť, prípadne vinyásy medzi nimi a vie dýchať určeným spôsobom. Táto hodina je ideálna pre začiatočníkov.
Tento článok je skôr takým mojim osobným postrehom k týmto hodinám, ktoré mňa osobne veľa o ľuďoch naučili, prípadne možno niekomu odpoviem aj na často kladené otázky ohľadne týchto hodín. Možno si to tí, ktorí ste ešte neboli na takejto hodine nebudete vedieť predstaviť, najmä o čom píšem, tak verím, že raz sa odhodláte.
Bude vás zaujímať: Ako si správne vybrať hodinu ashtanga jogy?
Ja chcem na hodine vypnúť
Ľuďom, ktorí prídu prvýkrát na Mysore hodinu a zároveň navštevovali vedené hodiny ashtanga jogy, prípadné vedené hodiny iných jogových systémov, príde šokujúce, že sa tam od nich očakáva, že budú niečo musieť robiť, nebodaj si niečo pamätať, dokonca cvičiť doma. Vlastne by som povedala, že najlepšími žiakmi sú práve nováčikovia, lebo nemajú žiadne návyky. Najčastejšie počúvam ako dôvod, prečo ľudia nechcú chodiť na Mysore hodiny, to, že oni si na takejto hodine neoddýchnu, lebo tam nemôžu vypnúť. Zrejme pod vypnutím myslia to, že by sa najradšej nechali odviesť hodinou nie len slovne, ale aj vizuálne tým, že by inštruktor tiež cvičil, oni sa na neho môžu pozerať, napodobňovať ho. Niekedy by som si myslela, že by chceli, aby som to za nich aj odcvičila:)
Na jednej strane chápem, že svojím spôsobom to relax je, po fyzickom cvičení sa každý predsa cíti dobre. Ja osobne to vnímam ale troška komplexnejšie. V danom momente je to možno príjemný relax a viem aj teda pochopiť, prečo ľudia radi chodia na vedené hodiny, a to nie len ashtanga jogy, ale aj iných jogových systémov.
Ashtanga joga má však troška inú filozofiu, pre mňa jedinečnú v tom, že ten pravý „relax“, niekto to nazve meditácia a podobne, prichádza práve vtedy, keď sa vieme viac ponoriť dovnútra, venovať sa sami sebe. A to sa nedá vtedy, keď svoju pozornosť venujeme veciam okolo nás. Tým sa myslia vnemy, ako predcvičujúci inštruktor, hovorené slovo, hudba, vonné tyčinky a podobne. Takže si môžeme zodpovedať aj otázku, prečo ashtangoví učitelia necvičia, nepúšťajú hudbu atď.
Ďalej ale prichádza otázka, ako sa ale teda ponoriť do toho svojho vnútra? Tak, že sa musíme naučiť sériu cvikov po sebe idúcich, prípadne vinyásy medzi nimi a zautomatizovať si ich, aby sa z toho stal zvyk. Práve v tom momente, keď sa z toho stane zvyk, vieme vykonávať fyzické cvičenie bez toho, aby sme sa zamýšľali nad tým, aká práve nasleduje pozícia a práve tam sa nám začína myseľ presmerovávať niekam inam. A v tom vidím napríklad ja ten moment, kedy viem „vypnúť“. Je to ale dlhší proces, pochopiteľne a aj preto nevydržia pri ashtange, konkrétne Mysore, všetci, ktorí s ňou začali.
Bude vás zaujímať: Ako cvičiť doma jogu, alebo čo to je Mysore?
Ja som zaplatil za 60 minút cvičenia
V dnešnej dobe ľudia nevedia na niektoré veci čakať, doba si to zrejme vyžaduje. Mám skúsenosť, že vždy sa nájde pár cvičiacich, ktorí sú prekvapení, ako funguje Mysore, napriek tomu, že dosť intenzívne sa snažím v predstihu varovať o systéme učenia sa na Mysore. Ide o to, že na hodine každý cvičí to, čo sa naučil naposledy a prestane cvičiť v momente, kedy už nevie, aké pozície nasledujú. Ak učiteľ práve nevysvetľuje nové pozície niekomu inému, príde k nemu, a naučí ho nové podľa uváženia. To však býva v ideálnom prípade. Preto sa často stáva, že žiaci musia čakať na učiteľa, kým bude voľný aj dlhšie. Je fajn byť pred príchodom na takúto hodinu stotožnený s faktom, že na tejto hodine, ktorá ani nemusí mať 60 minút, platíte aj za to, že čakáte.
Niekedy sa mi stane to, že niekomu niečo vysvetľujem a vedľa už troška nervózne na mňa gúľa očami ďalší žiak dychtiaci po ďalších pozíciách. Ja dovysvetľujem pozície tomu, komu som sa pôvodne aj začala venovať. Len niekedy sa stane, že ten netrpezlivý si povie, že nie, on čakať nebude a že „Baby nebude sedět v koutě“ a začne cvičiť to, čo vysvetľujem tomu súčasnému, ktorý je v danej sérii možno aj o 10 pozícií ďalej. Po tom, čo zahlásim netrpezlivcovi, že nepreskakujeme pozície len tak ľubovoľne a že nech počká, je vo väčšine prípadov možné, že už ho na hodine nabudúce neuvidím. Aj ja sa učím na Mysore tým pádom veľkej trpezlivosti.
Teda zdôrazňujem, pozície sa v sériách ashtanga jogy nepreskakujú, prípadne nevyberajú ako čerešničky na torte a tisícky rokov overili to, že ich logická postupnosť má svoj význam. Takže treba si chvíľku počkať. Tak, ako si nevyberáme sami nové pozície podľa nebodaj ich estetického dojmu, tak ich ani nepreskakujeme len preto, že nám nejdú. Nikdy sa nikto nič nenaučil, to čo pôvodne nevedel, tým, že to nerobil. Mnoho z pozícií sa dajú totiž prispôsobiť danostiam a možnostiam jednotlivca.
Ja sa mám niečo učiť?
Chápem, že zapamätať si všetky tie pozície po sebe, vrátane ich vinyás, je náročné. Ja osobne som sa donútila naučiť celú sériu až na učiteľskom tréningu, ale na druhej, alibistickej strane, na obranu mi slúži fakt, že keď som sa ja učila prvú sériu, nebolo ešte toľko možností učenia sa formou Mysore:) A z vedených hodín sa len ťažko dá naučiť celá séria správne. Ja osobne som síce vždy mala tú tendenciu, ale spomenula som si na ňu asi tak na konci 1,5 hodinovej vedenej hodiny v relaxačnej pozícii, čo už bolo dosť neskoro.
Často sa snažím vyjsť v ústrety žiakom tým, že im poviem, že ak aj počas cvičenia, opakovania si pozícií doma, zabudnú na prechody medzi pozíciami, nech mi napíšu a ja im rada pošlem tieto slovné pokyny k tomu, ako postupovať. Samozrejme, že mi napíše tak jeden, dvaja z desiatich. No a niektorí si to radšej pozrú na internete a to ešte pri veľkom šťastí narazia na učiteľa konkrétne ashtanga jogy, prinajlepšom ktorý praktizuje ashtangu cez oblý chrbát. O tom, že učenie sa ashtanga jogy cez internet neodporúčam a že videá/obrázky sú iba ilustračné, ani dnes nebudem písať.
Ja a kamoška
Na Mysore sa stretávam aj s nerozlučnými kamoškami. Ako som spomínala, na Mysore ide každý svojím tempom, aj podľa toho, ako si pamätá pozície z predošlej hodiny, nehovoriac o kondícii, zdravotných obmedzeniach, dychu. A zvláštne je, že tieto kamošky vždy sú na identicky rovnakej úrovni. Dokonca rovnako zabúdajú alebo si rovnako pamätajú pozície.
Samozrejme to píšem troška nadnesene, ale teda chcem tým povedať, že na Mysore sme rozhodne sami za seba a keď budeme pracovať v dvojici, bez vlastnej hlavy, ďaleko sa nedostaneme. Ako som spomínala to upriamenie mysle dovnútra, ani sledovanie kamošky počas cvičenia (drišti/smer pohľadu „sused“ neexistuje), nás veľmi neodpúta od vonkajších vnemov a bude z toho iba fyzické cvičenie. Vtipné býva, keď sa kamošiek spýtam, pri ktorých pozíciách skončili naposledy a povedia mi, že už sú skoro pri navasane (asi tak stred celej série) a keď im pred hodinou schovám „ťahák“, tak skončia horko ťažko po pozdravoch slnka niekde medzi utthita a parivritta trikonasanou. Ale hlavne, že misia "mať pri sebe jogamatky" bola splnená.
Intímna zóna- jogamatka
Na druhej strane, na Mysore je často interakcia s ostatnými potrebná, ale v inom ponímaní, ako v predošlom prípade "kamošky". Často sa stáva, že nám počas praxe pristane niekoho noha nad tvárou, niekoho prsty nám šmátrajú po podložke v kurmasane, alebo nás oveje vzduch, keď niekto padá zo stojky v druhej sérií. Tu neplatí, že hlava nehlava sa ponárame do svojho vnútra bez ohľadu na druhých. Ideálny stav zamerania sa len na seba na Mysore nenastane asi nikdy.
Je krásne sledovať tie interakcie na Mysore, ako ľudia jedným očkom sledujú, akú pozíciu ide práve robiť niekto na susednej jogamatke a vzájomne si takto uvoľňujú priestor, pretože niektoré pozície si vyžadujú zasahovanie do priestoru aj iných, vedľa praktizujúcich, tolerujú sa (niekedy aj nie), čakajú a jednoducho evidujú sa. Patrí to k Mysore hodinám, čo pre niektorých býva tiež ťažké sústo, deliť sa o svoj priestor, nebodaj čas, najmä, ak ľudia boli zvyknutí chodiť na hodiny jogy, kde každý mal okolo seba priestor na minimálne 2 jogamatky. Najťažšie si zvykajú asi tí, ktorí pred tým praktizovali jogu v klíme.
Začiatočník
Záhadné je, že na každom mojom kurze alebo hodine ashtanga jogy, tvrdím, že Mysore je najlepšia forma učenia sa ashtanga jogy pre začiatočníkov, po 3 mesiacoch kurzu im tiež odporúčam hneď chodiť na Mysore a potom príde tá otázka „Ale ja nič neviem, čo tam budem robiť?“.
No ak si ľudia myslia, že tí, čo cvičia na Mysoroch druhú/ tretiu sériu, že sa ju naučili na vedených hodinách, tak to asi nie. Tiež sa to niekde museli začať učiť. Ako som už spomínala, na vedenej hodine sa nikdy nikto nenaučil celú sériu, najmä nie technicky správne, aj keby bol pamäťovo extrémne zdatný. Vedené hodiny navyše pôvodné slúžili skôr na opakovanie si vinyásy, ktorú už ako tak ovládame z Mysore hodín.
To, čo robí na hodine začiatočník, je ostatným praxujúcim úplne jedno, pretože každý by sa mal (a zväčša to aj robí) venovať sebe a svojej praxi. Myslela som si, že už ubehla dosť dlhá doba, od kedy kolovala v jogovom svete fáma, že Mysore je len pre vyvolených. Ľudia si tiež myslia, že na Mysoru môžu prísť, až keď dosiahnu nejaký level flexibility. Tam tiež už viem, že asi pred prvou hodinou googlili, že čo to tá ashtanga je a youtube im ponúkol tie najkrkolomnejšie pozície poslednej série. Aj iný extrém som zažila, keď sa niektorí cvičiaci na hodine začnú čudovať, že sa na joge cvičí, dokonca dynamicky.
Ale veď ja cvičím už tri roky
Opačným prípadom býva, keď príde na hodinu nejaký samozvaný master sveta v inom jogovom systéme. Zvyčajne platí, že keď príde na hodinu Mysore, učiteľ ho berie ako začiatočníka, pretože v danom systéme, teda ashtanga joge, je nováčik a nikdy pred tým ho nepraktizoval. Tu nastáva veľký boj s vlastným egom a niekedy nie len s ním, pretože on sa už videl s nohami za hlavou, veď v tej inej joge to už robil a ja mu zrazu dám na prvej hodine iba pozdravy slnku, možno oba a posledné tri pozície zo zatváracej sekvencie.
Raz som si bola zacvičiť na Mysore, a učiteľ si takéto kombo, t.j.dve majsterky a kamošky zároveň, posadil asi na 15 minút na zem a namiesto cvičenia im zadal úlohu, pozerať sa na ostatných ako dýchajú. Rozdýchavali aj oni. Nakoniec sa dostali aj k fyzickému cvičeniu, prešli oba pozdravy slnku ashtangovým spôsobom, asi spolu 10 krát a boli radi, že po 45 minútach môžu ležať v šavasane.
Spokojnosť na oboch stranách
Tých pár rokov učenia jogy ma naučilo časom pomenovávať veci tak, ako sú, síce iba z môjho pohľadu, ale aspoň ich už neprikrášľujem, len preto, aby sa niekomu ashtanga zapáčila. Všetko má mnoho uhľov pohľadu, a darmo ja budem niekomu hovoriť, aká je ashtanga úžasná, keď to raz ten druhý necíti. Nie vždy nám aj sadne učiteľ jogy, aj keď jogový systém nám sympaticky môže byť. Presviedčaním iných o ashtange, alebo konkrétne Mysore, idem aj sama proti sebe, lebo učiť Mysore niekoho, kto nemá to zapálenie, snahu, vôľu, nadšenie, berie veľa energie. Naopak, jeden nadšenec jej dokáže dať aj za troch.
Bude vás zaujímať:2 dni dialógov a praxe ashtanga jogy
O joge so mnou sa dočítate viac na www.yoga-maya.sk.
Najbližšie sa spolu uvidíme na jogovej konferencii "2 dni dialógov a praxe Ashtanga jogy" v Bratislave 1.-2. apríla 2017 tu alebo na víkendovom pobyte na Donovaloch tu
