Nádory mozgu patria k menej častým v porovnaní s nádormi v iných častiach tela. I nádory v tejto časti nervovej sústavy môžeme deliť na zhubné a nezhubné. Hoci inde v tele nemusí nezhubný nádor predstavovať nebezpečenstvo, pri mozgu je to iné. Aj nezhubný nádor môže tlačiť na okolité mozgové štruktúry a poškodzovať cievy. Nádory mozgu tiež môžeme rozlišovať podľa charakteru základných tkanív, teda podľa buniek, z ktorých vznikajú. Poznáme gliómové nádory (vznikajúce z gliových buniek) a negliómové nádory (vyrastajúce z iných buniek). V dnešnom článku si niečo viac povieme práve o gliómoch.
Čo je glióm?
Gliómy tvoria najčastejšie sa vyskytujúcu skupinu mozgových nádorov. Ide o nádory, ktoré vznikajú z takzvaných gliových buniek. Gliovú bunku tiež nazývame neuroglia alebo glia. Tieto bunky tvoria bohatý podporný systém, ktorý je pre činnosť nervového tkaniva a nervového systému nenahraditeľný. Vykonávajú viacero funkcií, ako napríklad fyzická podpora mozgu, vyživovacia aj ochranná funkcia, pomoc pri opravách a údržbe nervového systému (podpora regenerácie) a iné.
Gliové bunky však na rozdiel od neurónov nevedú nervové impulzy. Sú o niečo menšie ako neuróny a i početnejšie. Gliómy predstavujú zväčša veľmi obávané druhy nádorov. Zvrhnuté gliové bunky sa totiž nekontrolovateľne množia a môžu vytvárať veľmi agresívne zhubné nádory, neraz pomerne rýchlo. Poznáme pritom rôzne typy gliómov, ktoré rozlišujeme na základe konkrétneho druhu gliových buniek, z ktorých vychádzajú, alebo aj podľa miesta, v ktorom sa vyskytujú.
Typy gliómov:
- astrocytóm – najčastejší typ gliómu, ktorý vzniká z astrocytov, rozoznávajú sa 4 stupne (Grade I – Grade IV), prvé dve (tzv. low grade) predstavujú skôr pomaly rastúce nádory, druhé dva stupne (high grade) sú spravidla rýchlejšie rastúce a agresívnejšie, aj nezhubný atrocytóm sa niekedy môže zvrhnúť do malígnej (zhubnej) formy,
- glioblastóm – patrí tiež medzi astrocytárne nádory, bežne je označovaný za najagresívnejšiu formu astrocytómu (Grade IV),
- ependymóm – vzniká z ependýmových buniek (ependýmocytov), nádor sa u detí často rozvíja v likvorových cestách, kde sa tvorí a cirkuluje mozgovomiechový mok, u dospelých zase v oblasti chrbtice,
- oligodendroglióm – nádor vzniká z buniek zvaných oligodendrocyty, ktoré sú zodpovedné za tvorbu myelínu (materiálu obaľujúceho nervy),
- zmiešané gliómy – vznikajú z rôznych gliových buniek, príkladom je oligoastrocytóm (vzniká z astrocytov a oligodendrocytov), tiež ependymoastrocytóm.
Rôznych druhov a typov gliómov je omnoho viac. Podľa umiestnenia nádoru tiež môžeme napríklad rozlíšiť zriedkavý glióm mozgového kmeňa. Ide o oblasť mozgu pod mozočkom a predným mozgom, v ktorej je okrem iného umiestnené aj dýchacie centrum. Tiež sa vyskytuje glióm zrakového nervu, ktorý môže postihnúť akúkoľvek časť optickej dráhy.
Odporúčame: Vírusová hepatitída – aké typy poznáme a ktoré príznaky neignorovať?
Koho postihujú gliómy?
Gliómy sa vyskytujú prakticky vo všetkých vekových kategóriách. Niektoré typy nádorov sa totiž charakteristicky vyskytujú najmä v detskom veku, iné u mladých dospelých alebo v dospelosti a ďalšie u starších jedincov. Napríklad benígne, čiže nezhubné astrocytómy sú oveľa častejšie u detí, tie zhubné naopak u dospelých. Oligoastrocytóm, čo je zmiešaný typ gliómu, je zase často pozorovaný u starších mužov. Gliómy mozgového kmeňa majú vysoký výskyt u detí v školskom veku. Oligodendrogliómy sú zase bežné hlavne v stredných vekových skupinách.
Čo zapríčiňuje vznik gliómov?
Presné príčiny vzniku nádoru na mozgu, respektíve gliómu, nie je možné jednoznačne stanoviť. Odborníci však diskutujú o viacerých rizikových faktoroch, ktoré mohli zvýšiť riziko rozvoja ochorenia. Tým najvýznamnejším a najviac objasneným je v prípade nádoru mozgu expozícia ionizujúcemu žiareniu. Vyššie riziko bolo nájdené u pacientov, ktorí boli vystavení žiareniu, napríklad pri environmentálnej katastrofe, alebo aj pri rádioterapii (liečbe ochorení pomocou ionizujúceho žiarenia).
Do istej miery môžu rolu zohrávať aj isté dedičné faktory. Vyššie riziko vzniku nádoru v mozgu môže byť prítomné u jedincov s niektorými genetickými syndrómami a poruchami, alebo výskytom daného nádorového ochorenia v rodine.
Aké môže mať nádor na mozgu príznaky?
Glióm v mozgu sa môže prejavovať celým radom rôznorodých príznakov. V prvom rade však treba spomenúť, že ochorenie môže dlhodobo prebiehať i bezpríznakovo. Napríklad neagresívny pomaly rastúci nádor sa nemusí vôbec prejaviť dlhší čas a môže zostať bez povšimnutia mesiace i roky. Prípadne sa môžu objavovať len veľmi nejasné signály. V opačnom prípade môže byť nástup príznakov veľmi náhly a intenzívny. Je to hlavne pri agresívnych a rýchlo rastúcich nádoroch.
Rastúci nádor môže zvyšovať vnútrolebečný tlak, spôsobovať opuch, blokovať niektoré časti mozgu, s čím súvisí i rozvoj niektorých sprievodných ťažkostí ochorenia. Konkrétny charakter sprievodných prejavov, ako aj ich intenzita, spravidla vždy závisia od viacerých faktorov. Záleží na tom, o aký typ gliómu ide, ako veľmi je agresívny, či je zhubný alebo nezhubný a najmä na tom, v ktorej časti mozgu rastie.
Medzi všeobecné príznaky gliómu patrí:
- bolesť hlavy,
- nevoľnosť, ranné vracanie,
- svalové obrny, kŕče, epileptické záchvaty,
- rečové problémy – zmeny v rytme reči,
- zhoršenie zraku (ak je nádor v blízkosti zrakového centra) – dvojité videnie, zúženie zorného uhla, škúlenie,
- problémy s uchom – pískanie, šumenie alebo hučanie v ušiach,
- problémy s pohybom – zhoršená koordinácia, znecitlivenie rúk a nôh,
- zmeny nálad, depresívne nálady, podráždené správanie,
- u najmenších detí zväčšenie hlavičky,
- strata pamäti,
- hormonálne poruchy (nádory v hypofýze a hypotalame).
Odporúčame: Diabetická nefropatia – vážna komplikácia cukrovky. Ako sa prejavuje?
Diagnostika a liečba gliómu
Pri výskyte vyššie spomínaných ťažkostí určite neváhajte konzultovať zdravotný stav s lekárom, ktorý ako jediný vie správne zhodnotiť váš zdravotný stav. Spomínané príznaky totiž môžu mať mnohé iné príčiny, bolesť hlavy, poruchy koordinácie pohybov či zmeny nálad, samozrejme, vždy neznačia hneď nádor na mozgu. Pre stanovenie diagnózy je nevyhnutné vykonať viacero vyšetrení. Diagnostika zahŕňa sledovanie klinických príznakov, zobrazovacie vyšetrenia, ako je napríklad CT alebo magnetická rezonancia, biopsiu na odobratie tkaniva a jeho laboratórne posúdenie a ďalšie.
Liečbu nastavuje lekár priamo konkrétnemu pacientovi. Vplyv na spôsob liečby má typ nádoru, jeho umiestnenie, veľkosť, zdravotný stav pacienta a mnoho ďalších faktorov. V rámci liečby gliómov sa uplatňuje hlavne:
- chirurgické odstránenie nádoru – celého alebo aspoň čo najväčšej možnej časti, po nej často nastupuje rádioterapia,
- rádioterapia – podľa druhu a rozsahu nádoru sa podáva na celý mozog alebo miechu, alebo len priamo na nádor a jeho okolie,
- chemoterapia – podávaná tabletami alebo vnútrožilovo, liečba má zastaviť rast nádorových buniek a zničiť ich, často nastupuje podľa potreby až po rádioterapii.
Prognóza nádorov mozgu
Pri nádorových ochoreniach mozgu prognóza závisí od mnohých faktorov. Ako sme spomínali vyššie, niektoré nádory sú nezhubné a rastú pomaly, iné patria medzi veľmi agresívne a nástup aj priebeh choroby je v tomto prípade veľmi rýchly. Prognózu výrazne ovplyvňuje hlavne typ nádoru, diferenciácia (Grade I, II, III alebo IV), ale aj to, do akej fázy ochorenie pokročilo v dobe diagnostiky. Vplyv môže mať celkový zdravotný stav pacienta, ako aj prípadné sprievodné choroby.
Žiaľ, pri nádoroch mozgu nebýva vo veľkom množstve prípadov prognóza priaznivá, skôr naopak. Avšak napríklad pri malých a kompletne odstránených gliómoch je neraz prežívanie až okolo 90 %. Ak nádor nie je možné celkom odstrániť, miera prežívania je výrazne nižšia. Ohľadom presnej prognózy by preto pacienta mal vždy informovať ošetrujúci lekár.
Pozri aj: Čo spôsobuje dýchavičnosť? Nejde len o problém s pľúcami!
