Kožné ochorenia predstavujú skutočne nepríjemný zdravotný problém. Ich liečba neraz predstavuje beh na dlhé trate, niektoré chronické formy dokonca sprevádzajú človeka počas celého života. Jedinca môžu potrápiť napríklad mykózy, respektíve hubovité ochorenia kože. Kvalitu života pacienta tiež vo veľkej miere znižuje napríklad psoriáza, ktorú je síce možné správnou liečbou držať pod kontrolou, no úplne vyliečiť ju nie je možné. Už ste počuli o impetigu? Reč je rovnako o kožnom ochorení, ktoré je vyvolané baktériami. Pozrite sa spolu s nami na to, čo je pôvodcom choroby, ako sa prejavuje aj lieči.
Čo je impetigo?
Impetigo predstavuje infekčné kožné ochorenie charakteristické výskytom pľuzgierovitých vyrážok a chrást. Je bakteriálneho pôvodu a vysoko nákazlivé. Pôvodcom sú niektoré baktérie z rodov stafylokok (napr. Staphylococcus aureus) alebo streptokok (napr. Streptococcus pyogenes). Tieto baktérie sa prirodzene vyskytujú na pokožke zdravého človeka.
K infekcii však môže dôjsť napríklad v prípade poškodenia pokožky (rezná rana, pohryznutie zvieraťom) a následného prieniku baktérií do hlbších vrstiev kože. Ľudovo sa impetigu tiež hovorí sladké chrasty, a to pravdepodobne z dôvodu, že postihnuté miesta vyzerajú ako potreté medom.
Pozri aj: Choroba čiernych kostí: Môže sa prejaviť už u novorodencov?
Vyskytuje sa impetigo u dospelých alebo detí?
Impetigo možno priradiť k ochoreniam predškolského a školského veku, deti totiž spravidla nemajú až v takej miere vyvinutý imunitný systém, preto dochádza k infekcii ľahšie. Výnimkou však nie je ani impetigo u dospelých, napríklad u rodičov chorých detí. Vyšší výskyt choroby je pozorovaný hlavne v letných mesiacoch. Keďže ide o vysoko nákazlivé ochorenie, ľahko dochádza napríklad k výskytu malých epidémií v kolektívoch (škôlkach, športových kluboch, rodine). K rozvoju impetiga spravidla prispievajú aj nasledujúce rizikové faktory:
- priamy kontakt s nakazeným alebo kontaminovanými predmetmi (napríklad pri utieraní rúk do spoločného uteráka),
- chronické ochorenia kože, pri ktorých je narušená kožná bariéra, cez ktorú môžu preniknúť baktérie (napr. atopický ekzém),
- iné chronické ochorenia, napríklad cukrovka,
- znížená funkcia imunitného systému,
- vyššia teplota a vlhkosť ovzdušia (podmienky ideálne množenie baktérií),
- nedostatočná osobná hygiena.
Odporúčame: Čo spôsobuje zvýšenú krvácavosť? Táto choroba je častejšia ako hemofília!
Ako sa impetigo prejavuje?
Impetigo sa prejavuje viacerými kožnými príznakmi, ktoré však spravidla závisia od toho, o akú formu ochorenia ide. Asi v 70 % prípadov sa vyskytuje nebulózna forma impetiga (impetigo contagiosa), ktorá býva častejšie streptokokového pôvodu. Zriedkavejšie bulózna forma impetiga (Impetigo bullosa) je najčastejšie vyvolaná stafylokokmi, pričom najčastejšie postihuje najmenšie deti do dvoch rokov.
Impetigo contagiosa
Najčastejšia nebulózna forma impetiga sa spravidla prejavuje v začiatkoch v podobe nebolestivých červenkastých vriedkov, ktoré bývajú bežne prítomné najmä v oblasti tváre. Vriedky sa objavujú na nose aj okolo úst, vyskytovať sa však môžu prakticky kdekoľvek. Pokožka v postihnutej oblasti býva začervenaná. Vriedky bývajú naplnené hnisom a zakrátko praskajú. Vytekajúci hnis je vysoko infekčný.
Následne sa na postihnutých miestach vytvárajú žltkasté až žltohnedé chrasty, prezývané tiež medová kôrka. Ani vytvorené chrasty nebývajú bolestivé, no môžu nepríjemne svrbieť. Po odpadnutí chrasty zostávajú krátko na pokožke červené škvrny alebo fliačiky, koža sa však za bežných okolností zahojí bez ďalších problémov.
Impetigo bullosa
Zriedkavejšia bulózna forma impetiga, ktorá je častejšia u malých detí, sa zvykne prejavovať skôr na tele, hlavne na trupe, rukách, slabinách, nohách, nie na tvári, ako pri predchádzajúcej forme. Príznaky bývajú neraz prítomné u dieťaťa v miestach zaparenia, napríklad v ohybe končatín. Bulózna forma impetiga sa zvykne prejavovať výsevom veľkých vodnatých pľuzgierov (tzv. búl) naplnených tekutinou.
Pľuzgiere majú veľkosť 0,5 až 2 cm, červenkasté okraje, výraznejšie svrbia a bývajú trvalejšie. Bolestivé zvyčajne nebývajú. Praskajú, pričom v postihnutom mieste vznikajú vlhké rany, ktoré sú obklopené kožnými zbytkami pľuzgiera. Koža nebýva poškodená do hĺbky, preto sa zahojí bez jaziev. Táto forma impetiga býva sprevádzaná aj zväčšením lymfatických uzlín v blízkosti výskytu prejavov choroby.
V niektorých prípadoch sa môže rozvinúť veľmi závažná forma impetiga, takzvaná ecthyma, ktorá sa prejavuje veľkými pľuzgiermi, ktoré prechádzajú do vredov, a to často na nohách a chodidlách. Neskôr vznikajú tuhé chrasty. Pokožka v tomto prípade býva zasiahnutá aj do hlbších vrstiev. Pri zlom zahojení preto môžu vznikať jazvy. Táto forma ochorenia môže byť sprevádzaná aj horúčkami. Okrem toho môže niekedy impetigo postihnúť aj vlasovú oblasť a prejaviť sa vo forme folikulitídy, a teda zápalu vlasových vačkov spôsobeným stafylokokom.
Odporúčame: Čo sú autoimunitné ochorenia? Je možné ich vyliečiť?
Liečba impetiga
Pri podozrení na impetigo je potrebné obrátiť sa na lekára. Dermatológ stanovuje diagnózu na základe viditeľných príznakov, okrem toho spravidla odoberá hnis či tekutiny z postihnutých miest. Ster je potrebný pre laboratórne vyšetrenie a kultiváciu pre potvrdenie prítomnosti baktérií a stanovenie konkrétneho druhu. Na základe toho, či ide o stafylokokovú alebo streptokokovú bakteriálnu infekciu, nasadí lekár vhodnú liečbu. Cieľom liečby je najmä zastavenie šírenia nákazy a podpora hojenia kože.
Keďže ide o bakteriálne ochorenie, využívajú sa antibiotiká, či už lokálne antibiotiká vo forme mastí, alebo v prípade potreby a horšieho priebehu infekcie aj celkové antibiotiká vo forme medikamentov. Na postihnuté miesta je možné aplikovať prípravky (alebo aj teplé obklady) na zmäkčenie a odstránenie chrást. Pri nekomplikovanom priebehu trvá liečba približne jeden týždeň, rany a chrasty sa spravidla hoja bez jaziev. Dôsledná liečba prispieva najmä k prevencii komplikácií, akou môže byť napríklad rozšírenie infekcie na iné časti tela.
Pri liečbe impetiga v domácom prostredí je okrem nariadení lekára vhodné dodržiavať i nasledujúce opatrenia a zásady:
- izolácia pacientov od zdravých jedincov, vyradenie z kolektívu,
- nezdieľanie uterákov, oblečenia alebo rôznych predmetov osobnej hygieny,
- umývanie rúk a kože antibakteriálnym mydlom,
- pravidelná výmena posteľnej bielizne a uterákov (ideálne každý deň počas liečby),
- pranie pri vysokých teplotách,
- používanie jednorazových papierových utierok a rukavičiek pri ošetrovaní postihnutých miest,
- strihanie nechtov nakrátko (aby si deti nezanášali pri škrabaní infekciu po tele).
