Priznajme si to - väčšina z nás trávi pracovné dni viac v sede než na nohách. Osem hodín pri počítači je dnes vlastne štandard. Ale keď si k tomu pripočítame ešte čas pri večeri, Netflixe a scrollovaní Instagramu, pokojne sa dostaneme na 10-12 hodín denne. Uf!
A tu prichádza tá studená sprcha: Britskí vedci zistili, že dlhodobé sedenie môže výrazne zvýšiť riziko vzniku demencie. Aj keď sa po práci vyberieme na hodinu do fitka, škody spôsobené nekonečným sedením sa úplne nezmažú.
Ako spolu súvisí sedavé zamestnanie a demencia?
Šokujúce výsledky štúdie
Výskum publikovaný v prestížnom JAMA Network analyzoval údaje viac ako 50 000 ľudí starších ako 60 rokov, ktorí nosili špeciálne trackery pohybu. Vedci starostlivo sledovali ich každodenné aktivity a hľadali súvislosti medzi časom stráveným v sede a výskytom demencie.
Výsledok? Zaujímavý! Tí, ktorí sedeli 10 hodín denne, mali o 8 % vyššie riziko rozvoja demencie. A ak si myslíte, že 12 hodín pri počítači je len trošku prehnané, vedci vám túto ilúziu radi rozbijú. V takom prípade ide o šokujúce 63 % zvýšené riziko demencie v priebehu siedmich rokov! To už nie je len problém, to je tikajúca bomba.
Depositphotos
Demencia: Čo to vlastne je?
Naskočila vám pri slove demencia husia koža? Demencia nie je obyčajné zabúdanie, ktoré si ospravedlníte tým, že máte toho veľa. Ide o naozaj vážne zhoršenie kognitívnych funkcií: strata pamäti, problém s vykonávaním každodenných úloh, zmätenosť v čase a priestore, zmeny nálad a osobnosti.
Na začiatku sú príznaky celkom nenápadné - zabudnete na stretnutie, strácate niť v rozhovore, prípadne vás niečo, čo ste bežne zvládali, zrazu úplne vyvedie z miery. A keď sa tieto varovné signály včas nezachytia, môže z toho byť problém, ktorý nezmizne len tak mávnutím čarovného prútika.
Pohyb nestačí
Prečo je dlhé sedenie vlastne taký problém? Tu prichádza ďalšia rana: vedci zistili, že ani pravidelné cvičenie nemusí zvrátiť negatívne dopady dlhodobého sedenia. To znamená, že aj keď sa večer potíte na spinningu alebo dávate kardio, ak predtým presedíte desať hodín vkuse, riziko demencie je stále vysoké.
Prečo je to tak? Ide o stav zamrznutého nervového systému. Jednoducho, keď ste dlhodobo vystavení stresu, únave, alebo ak sa cítite emocionálne "vypnutí", pohyb sa pre vaše telo stáva skôr hrozbou než príjemnou aktivitou. A v takomto stave ani fitko neodvráti to, čo sa deje hlboko vo vnútri vášho tela.
Skrytý nepriateľ: trauma, zlé stravovanie a izolácia
Ako sa ukazuje, chronický zápal, metabolické problémy, sociálna izolácia, nekvalitná strava a zlé spánkové návyky sú faktory, ktoré ďalej zvyšujú riziko demencie. Mnohé z týchto problémov majú spoločného menovateľa - nevyriešené emócie a stres.
Ľudia, ktorí museli počas života potláčať vlastnú autenticitu, napríklad aby sa prispôsobili okoliu, môžu byť aj po desiatkach rokov zamrznutí - nielen v tele, ale aj v myslení. A keď telo upadne do nehybnosti, mozog stráca svoju pružnosť. A tam už demencia naozaj klope na dvere.
Depositphotos
Prečo mozog miluje pohyb?
Mozog a telo nie sú oddelené entity. Sú prepojené na všetkých úrovniach. To dnes vedia nielen psychológovia, ale aj neurovedci.
Pohyb nie je len o kalóriách, ale aj o regulácii emócií a spracovaní stresu. Aktivuje rovnaké časti mozgu, ktoré nám pomáhajú zvládať náročné emócie. To znamená, že krátka prechádzka po náročnom dni nie je len niečo, čo vám niekto poradil. Je to doslova biologická potreba. Telo sa cez pohyb uzdravuje - a s ním aj vaša myseľ.
Žiť, hýbať sa a... opäť žiť
Nie, nemyslíme tým, že by ste mali hneď opúšťať svoje zamestnanie. Stačí si uvedomiť, že pohyb by mal byť prirodzenou súčasťou každého dňa, nie len niečo, čo si odkrútite v posilke. Krátke prechádzky, aktívne prestávky, fitko, bicykel, tanec v kuchyni - každý malý pohyb sa počíta a môže vás to doslova zachrániť. Pohyb je už dávno viac než len spaľovanie kalórií.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
