Dnes je sviatok Troch kráľov, ktorým sa definitívne končia vianočné sviatky. Naopak pravoslávnym veriacim dnes práve sviatky začínajú, keďže čo sa vianočných sviatkov týka riadia sa Juliánskym kalendárom. Pre ostatných však hlavne v minulosti boli Traja králi spájaní s rôznymi ľudovými zvykmi, ktoré sa ešte aj dnes niekde dodržiavajú.
6. januára zvykli chodiť po dedinách chlapci prezlečení za troch kráľov, spievať koledy a predvádzať príbeh, podľa ktorého tento deň dostal meno. Teda príchod troch mudrcov do Betlehemu, kde ich doviedla hviezda žiariaca na oblohe.
Odporúčame prečítať: Vianoce skončili – kam so stromčekom?
Fašiangová zábava a 40 dňový pôst
Na Troch kráľov sa končia aj školské prázdniny a začínajú fašiangy. Do polnoci by sa mali dojesť všetky zvyšky novoročných jedál, teda najedení by všetci mali byť až až. No aj tak bolo obdobie od Troch kráľov až do polnoci pred Popolcovou stredou hlavne obdobím zábavy a hodovania.
Vrcholom bola tradične fašiangová zábava, kde ľudia zvykli nosiť rôzne masky so zvieracími motívmi. V minulosti naši predkovia, či ešte aj dnes naše staré mamy zvyknú po fašiangoch držať 40 dňový pôst, či aspoň jesť striedmejšie a nebehať kade-tade tancovať po zábavách. Čo je vzhľadom na ich vyšší vek aj celkom pochopiteľné.
Odporúčame prečítať: Sladký ananás a jeho účinky na zdravie
Zvyky na Troch kráľov
Príbeh troch kráľov – mudrcov čo sa prišli pokloniť malému Ježiškovi do Betlehemu je známy asi každému. Aj to aké dary mu mudrci – Melichar, Gašpar a Baltazár doniesli. Zlato, kadidlo a myrhu. Na Troch kráľov sa tradične svätila v kostoloch voda a potom sa ňou pokropili domy, ale aj maštale.
Svätená voda sa dávala piť deťom, či hospodárskym zvieratám aby boli zdravé. Posvätenou kriedou sa kreslili kruhy kde zlé sily nemali prístup. Počas večera trojkráľového sa veštila budúcnosť, gazdinky pripravovali tradičné jedlá ako napríklad šúľance.
Odporúčame prečítať: Tip na krátku zimnú dovolenku – Neapol
Niekde sa zvykli dvory posypať ovosom, aby bola dobrá úroda a do dvora vám nevošli zlodeji. Dievčatá sa zase ihneď zrána, ešte predtým ako slnko vyšlo, zvykli ísť umyť vonku z domu do snehu, aby mali po celý rok krásnu zdravú pleť. Podobne ako na Štedrý deň, tak aj na tento sviatok sa lialo olovo. Púšťali sa tiež lodičky z orechových škrupín so zapálenými sviečkami a ten, kto chcel mať pevné zdravie, ponáral sa do ľadovej vody v potoku.
Počas trojkráľového večera sa predpovedala budúcnosť, a to prostredníctvom sviečky. Každý v miestnosti, kto chcel vedieť, čo ho v danom roku čaká, zapálil sviečku. Samozrejme, sviečky museli byť rovnako dlhé. Komu sviečka zhorela ako prvá, ten zomrie ako prvý. Taktiež sa podľa stúpajúceho dymu dalo zistiť či jeho duša pôjde do neba alebo nie. Ak dym zo sviečky stúpal hore, znamenalo to, že sa duša do neba dostane. Naopak, ak dym klesal, znamenalo to, že sa dostane do pekla.
Odporúčame: NUMEROLOGICKÁ predpoveď na rok 2024
A, samozrejme, sa so sviatkom Troch kráľov spájajú aj mnohé ľudové pranostiky. Napríklad jedna z nich znela: Ak je na Troch kráľov odmäk a teplé počasie, jar na seba v takom roku nedá dlho čakať. Alebo: Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok dále, na Hromnice o hodinu více.
Odporúčame prečítať: Portréty slávnych žien – Kate Winslet
